alebo takto: v mysli používať spojenia a všeobsažné (či zdanlivo jednoznačné, no v skutočnosti mnohoznačné) vety, ako napríklad
VEĎ VŠETCI DÝCHAME TEN ISTÝ VZDUCH alebo
DNES MŇA, ZAJTRA TEBA alebo
TO JEDLO JE PRÍLIŠ PIKANTNÉ alebo
VŠETCI SA OBRÁTIA V PRACH.
Viac napríklad sa mi nechce spomínať, ale snáď je urobený obraz.
Obrazne.
No áno, tie veci sú vraj "iba tak" a "obrazne" a "zoširoka vzaté".
Čo mi však vŕta v hlave:
ktovie, či ten niekto hocikto, koho vidím alebo nevidím, stretnem alebo nestretnem na ulici, vôbec nedýcha ten istý vzduch, vôbec nemusel zažívať to isté, čo ja, ani počas svojho odchádzania (seba sa) nepôjde preč (neumrie) tak, ako ja?
A je v takejto čudesnej dimenzii (povedzme, že pomyselnej, no mne sa už svet zdá dostatočne groteskný a neuveriteľný, dokonca i s bezvýraznými uveriteľnými pohľadmi vykonávačov rôznych povolaní civilizácie) vôbec nejaká textúra, ktorá by bola odkazovala na čosi skutočné?
Tento log (áno, ide o môj druhý úplne pravý blog, ako z názvu jedného z predošlých zápiskov vyplýva) mal spočiatku byť apelom, no zas som sa ponoril kamsi dovnútra a neoslovujem čitateľa.
Takže, čítajúci: keď ideš po ulici, pozorne pozoruj.
Domnievam sa, že nie sme sami.
Domnievam sa, že sú medzi nami.
Domnelí nedýchači, dýchavičníci, či prieplavci z iných svetov, alebo do iných svetov a naspäť.
Dobre, žartujem. Vôbec nejde o iné svety, ani o akýchsi mimozemšťanov alebo spektrálne hologramy.
Sú to tvoje fantazmagórie. Človek dneška (bisťu, zase generalizujem! a ako! aký človek? akého dneška?)
si zvykol, že všetko, čo vidí, môže obnálepkovať tým, že to vidí, plus ešte tým, čo si o tom vybájil ("nahromadil poznatky").
Ale ak som to ono som obvykle doteraz vnímal ako nepochybne a nepopierateľne žlté, neznamená to, že to takým budem vnímať i naďalej, alebo že to takým to ono samo aj ostane. Viď kapelu TO ŽLUTÉ, CO MÁTE NA KALHOTKÁCH, (ale zrejme nič nenájdeš).
Za tvárou náhodne zvoleného chodca na ulici sa môže skrývať NÁVŠTEVNÍK. Na pár minút, na jeden deň, na niekoľko rokov alebo na život, vzdialene podobný tomu tvojmu, azda.
Za tvárou náhodne zvoleného chodca na ulici sa môže skrývať
... tvoja vlastná tvár, to, ako ju nevnímaš, v príšernej, dosiaľ očami nevídanej a nepredstaviteľne živej detailnosti.
Za tvárou náhodne zvoleného chodca na ulici
sa
možno
neskrýva
n i č
a
v š e t k o
čo
vieš
sa
ti
iba
z d á
Alebo aj čo sa toho jedla týka.
Pikantné, ako komu, v pomere k čomu?
Dobre, som relativista, vyčíta mi to aj matka. No a čo. Idem si dať šalát.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
phantasia
22. 4.apríla 2012 14:09
veľmi dobrý blog.
Napíš svoj komentár