voľne preložené a interpretované z knihy Mind If I Order the Cheeseburger?: And Other Questions People Ask Vegans od Sherry F. Colb

   Bola som dosť sklamaná v deň, keď som zistila, že ani najsvedomitejší vegáni sa nemôžu úplne vyhnúť spoliehaniu sa na zdroje, ktoré využili nejaké živočíšne produkty niekde v procese výroby.

   Toto je však, žiaľ, pravdou a znamená to, že ak by sme definovali vegána ako žijúceho na 100 percent bez akýchkoľvek živočíšnych zložiek, tak by asi zhruba nikto nemohol opodstatnene tvrdiť, že je vegán. Masová produkcia tiel a sekrétov zvierat v našom nevegánskom svete vynáša enormné množstvá jatočných vedľajších produktov, ktoré sú potom lacno distribuované a používané ako ingrediencie v položkách tak širokého rozsahu, ako sú cesty, pneumatiky, lieky na predpis, hnojivá, a preglejka v stenách mnohých domov.

   Také produkty, pravdupovediac, nevyžadujú nutne zaradenie živočíšnych ingrediencií. Keďže sú však enormné množstvá živočíchov zabité a spracované na priamu konzumáciu, vzniknuvšie vedľajšie produkty sú lacné a prístupné, takže sú používané.

   Dokým budú ľudia vytvárať dopyt po obrovskom množstve živočíšnych produktov, ktoré nutne zahŕňajú porážku/zabíjanie – produktov, ako je mäso, hydina, ryby, mliečne výrobky, vajcia, koža a vlna – výsledné zbytkové vedľajšie produkty, pochopiteľne, nachádzajú svoje uplatnenie v nejakej forme prakticky vo všetkom.

    Ak jeden jazdí na aute alebo sa bicykluje na cestách alebo konzumuje zeleninu, ovocie, strukoviny, alebo obilie, tak sa jeden môže v každom prípade spoľahnúť na to, že niekde v procese výroby bola použitá nejaká živočíšna zložka.

   Súčasné poľnohospodárske metódy navyše zabíjajú zvieratá, ktoré žijú v poliach. Kombajny využívané na zber obilia, napríklad, rovnako ako aj iné industriálne stroje v poľnohospodárstve, zabíjajú myši a iné malé stavovce. Byť vegánom teda úplne nevylučuje jedného účasť na násilí voči zvieratám.

   Vzhľadom k tejto skutočnosti niektorí skeptici vzniesli otázku, či má vôbec nejaký zmysel snažiť sa žiť ako vegán.

    Niekedy sa ľudia pýtajú vegánov tieto otázky, pretože si predstavujú etických vegánov ako farizejských, odsudzovačných suchárov, ktorí samých seba pokladajú za morálne nadradených oproti skazeným vykorisťovateľom zvierat všade navôkol nich. Mnohí sme sa už stretli so stereotypom ješitného, zlostného vegána, ktorému nás to môže lákať povedať: „Si tiež súčasťou problému, lebo používaš nejaké živočíšne produkty, tak zostúp z toho vegánskeho pedestálu!“

   Myslím, že len menšina etických vegánov sa naozaj správa takto odsudzujúco, ale ľudia, ktorí tak robia, predvídateľne priťahujú obvinenia z pokrytectva.

    Keď nás niekto posudzuje, je zrejmé, že máme tendenciu posudzovať ich spätne tiež. Keď je osoba, ktorá odsudzuje, zároveň pokrytcom, stane sa pre jeho publikum ľahké zamietnuť a vypustiť z hlavy jeho morálne tvrdenia, pretože sa zdá, že vodu káže a víno pije.

   Toto je vcelku nešťastné, pokiaľ sa odsudzujúca osoba zhodou okolností zaujíma o spravodlivú vec, pretože môžeme stratiť z dohľadu vec a vidieť len jej nesympatického zástancu.

Našťastie, väčšina etických vegánov nežije tak, ako žijú, pretože by boli na výprave za morálnou nadradenosťou alebo pretože chcú prostredníctvom tejto platformy odsudzovať ostatných ľudí.

Ak by ktokoľvek z nás inklinoval k tomu, aby sa stal ješitným a súdiacim, tak by sme museli tieto súdy vynášať predovšetkým nad svojimi vlastnými minulými ja. Omnoho produktívnejším a sympatickejším prístupom je umožniť nášmu sebavedomiu urobiť nás skromnými, empatickými, a chápajúcimi ostatných, a popri tom aj seba samých.

Za daných okolností je hodnotenie nielen odcudzujúce a odrádzajúce, ignoruje tiež pocit autonómie, ktorý jeden potrebuje na to, aby sa prestal podieľať na mainstreamových praktikách zoširoka pokladaných za nevyhnutné. Ľudia, ktorí inšpirovali každého z nás k prechodu na vegánstvo, nás inšpirovali tak, že prebudili našu autonómnosť, a to je tiež jediný férový a efektívny spôsob, ako to „poslať ďalej“.






Prečo nemožnosť dokonalosti nie je argumentomPrečo sa vôbec snažiť? - táto otázka vznáša všeobecnú námietku voči morálnemu konaniu, nielen voči vegánstvu alebo právam zvierat.

Je to naozaj otázka o tom, či by jeden mal vôbec usilovať o cieľ, pokiaľ jeden nemôže plne dosiahnuť tento cieľ, vzhľadom k súčasným skutočnostiam a okolnostiam.

Ak to chápeme takto, vidíme, že odpovedať na túto otázku „nie“ by znamenalo poddať sa morálnemu zúfalstvu.

V časti Mishnah (súčasti židovskej tradície), známej ako „Etika našich otcov“, ktoré obsahuje nejaké morálne učenia vlastné Judaizmu, ale nepochybne zdieľané s inými náboženskými tradíciami, sa píše: „Nie je potrebné, aby si dokončil úlohu, ale nie si ani voľný, aby si od nej odstúpil.“

Rozpoznanie obmedzení našich schopností neposkytuje základňu pre vzdanie sa.

Fakt, že by sme mohli robiť ešte viac, nie je dobrým dôvodom na nerobenie ničoho.



Prečo má rozhodnutie konzumovať zvieratá význam:


V súvislosti s argumentom, že živočíšne produkty sú prakticky všadeprítomné a preto je ospravedlniteľná aj priama a zámerná spotreba živ. produktov, autorka ponúka veľmi zaujímavú analógiu z americkej histórie:

Bolo obdobie, keď bola bavlna v USA pestovaná temer výlučne (!) otrockou prácou. Jeden, samozrejme, môže pestovať bavlnu bez otroctva. Okrem nejakej bavlny pestovanej a predávanej kvakerskými abolicionistami bolo však všetko bavlnené, čo ste si mohli v tom období v USA kúpiť, plodom takejto otrockej práce.

Nákupcovia takejto bavlny mohli teda podporovať inštitucionalizované otroctvo (alebo kvakerov, ktorí pestovali bez otrockej práce) bez toho, aby si nutne boli vedomí svojej participácie. Otroctvo totiž vtedy bolo normálne a bežné (k tomu, že otroctvu sa stále celkom darí, aj keď už nie tak rozšírené, sa dostaneme inokedy – tu ide iba o analógiu).

Oproti bavlne a ľudskému otroctvu,
jestvujú produkty, ktoré sú inherentne, nevyhnutne a celkom zjavne výsledkami porážky zvierat.
Jeden kupuje hovädzie, kura, syry alebo vajcia so zámerom kúpiť telá alebo telesné výlučky zvierat, ktoré predtým žili. Bavlna nie je nevyhnutne produktom otrockej práce, avšak tieto živočíšne produkty sú – nie prekvapivo – fundamentálne a nezameniteľne živočíšnymi produktmi.

Biznis s rozmnožovaním, chovaním, porážkou a následným porcovaním a odpredajom tiel a výlučkov zvierat jestvuje z jediného dôvodu: spotrebitelia vytvárajú dopyt po mäse, mlieku, vajciach, vlne, koži, atď.

Ak by si nikto nezvolil konzumovať tieto položky, potom by nedávalo ekonomicky zmysel rozmnožovať a zabíjať miliardy zvierat.

Inými slovami, píše autorka, bolo by neefektívne pestovať rastliny, premieňať rastliny na telá zvierat (kŕmením zvierat rastlinami), proste preto, aby sme mohli vyrobiť surové materiály na cesty, pneumatiky alebo preglejku, ktoré sa všetky dajú vyrobiť za využitia rastlinných a/alebo syntetických materiálov.

Telá zvierat nie sú nevyhnutnou súčasťou týchto vecí.

Podobne je to s hnojivom. Nie je potrebné využívať hnojivo živočíšneho pôvodu pri pestovaní rastlín. Jestvuje v súčasnosti množstvo veganických fariem, ktoré využívajú len vegánsky materiál pri pestovaní ovocia a zeleniny.

» www.goveganic.net/...

V našom prípade, pri pestovani v malom rozsahu (v záhrade) je možné jednoducho využívať na tieto účely kompost. Nie je potrebné ani žiaduce kupovať pesticídy, herbicídy, ani hnojivá s obsahom živočíšnych zložiek.





Redukovanie sprievodných úmrtíPri oboznamovaní sa so smrtiacimi dôsledkami, ktoré majú industriálne stroje a metódy pestovania pre malé zvieratá žijúce v poliach, sa potýkame s tak trochu odlišným problémom. Problém je odlišný, pretože farmári nezabíjajú tieto zvieratá úmyselne. Na rozdiel od kravy, ktorá je chovaná a zabitá pre ľudskú spotrebu, myš, ktorá umrie pod kombajnom, je „vedľajšou“ stratou v poľno-obrábacom procese. Inými slovami, cieľom je zber plodín na poli, a smrť myší a iných malých živočíchov je nezamýšľaným dôsledkom tohto zberu či žatvy.

Prečo na tomto rozlišovaní záleží? Ak zabíjame zvieratá, kde je potom rozdiel v tom, či to robíme zámerne, alebo nie?

Jeden rozdiel spočíva v tom, že vo všeobecnosti neprisudzujeme rovnakú úroveň morálnej viny činom s neúmyselnými násilnými dôsledkami ako činom, ktorých násilné dôsledky sú zámerné.

Odlišne sa dívame aj na úmyselné zabitie ľudskej bytosti, ktoré charakterizujeme ako vraždu, a na neúmyselné zabitie človeka nešťastnou náhodou.

V súčasnosti vyrábame mnoho produktov a technológií, ktoré predvídateľne a bežne zapríčiňujú smrť istého počtu ľudských bytostí. 
Lekári predpisujú lieky, aj v nie život ohrozujúcich prípadoch, ktoré predvídateľne spôsobia úmrtie značného počtu pacientov. 
Vyrábajú sa osobné automobily a iné vozidlá, ktoré – už len bežnou prevádzkou, alebo v autohaváriách -  zapríčiňujú množstvo úmrtí ľudí i ne-ľudských živočíchov.

Viac info o knihe:
» www.goodreads.com/book/show/17878...
Viac info o vegánstve:
veganstvo.sk,
goveg(an).cz,
Stránky o praktickom súcite so zvieratami,
veganka.cz (stránky zamerané hlavne na šport a výživu),






 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár