V rôznych dobách boli rasa, farba pleti, a ďalšie povrchné znaky používané na to, aby boli druhým odopierané práva a aby boli vykázaní mimo oblasť našej náklonnosti a solidarity. A potom, ako Európania devätnásteho storočia ospravedlňovali kolonializmus tvrdením, že "primitívi" a "divosi" sú mentálne a morálne menejcenní, pokračujeme v ospravedlňovaní nášho využívania sveta zvierat rovnakým spôsobom. Ak popierame, že by zvieratá mali zmysel pre morálku, hovoríme tak sami sebe, že ľudia sú zo svojej podstaty bytosti vyššej úrovne. Môžeme tak beztrestne kolonizovať a zotročovať tých, ktorí stoja "nižšie".

V liste Rayovi Lankesterovi význačný prírodovedec (Darwin) priznal, že z praxe pokusov na živých bytostiach omdlieval hrôzou. Uvažoval:
"Každý počul o psovi, ktorý pri vivisekcii lízal ruku svojho operatéra. Ten človek, ak nebola operácia plne zdôvodnená prehĺbením nášho poznania alebo pokiaľ nemal srdce z kameňa, musel cítiť výčitky do konca života."
Veril, že výskum na zvieratách, akokoľvek môže byť za určitých podmienok hroznou nevyhnutnosťou, by nikdy nemal byť vykonávaný z "púhej odsúdeniahodnej a ohavnej zvedavosti".
Chápajúc lepšie, než väčšina ostatných, ako blízko sme všetci spriaznení, bol tento veľký prírodovedec aj veľkým humanistom.
Avšak aj Darwin, ktorý učil, že všetci sme potomkovia spoločného predka, sa zdráhal priznať zvieratám zmysel pre morálku zrovnateľný s naším. Pretože svedomie bolo tradične považované za dôkaz existencie duše.

Behom našej dlhej morálnej a duchovnej evolúcie, vraví Darwin, sa postupne učíme  rozširovať okruh nášho záujmu o druhých. Možno je teraz načase zahrnúť do nášho zorného poľa nielen ostatné rasy a národy, ale aj ostatné druhy.
"Účastenstvo presahujúce hranice ľudského rodu," poznamenáva, "to znamená ľudskosť voči nižším živočíchom, sa zdá byť jedným z čerstvých úspechov v našom vývoji."
Je však potrebné si uvedomiť, že ostatné živočíchy nie sú nižšie, než my, sú len iné.
Aj keď sú niekedy ich lojalita a oddanosť iné, než naše, zvieratá oddanosť poznajú. A i keď nám ich sympatie môžu pripadať zvláštne, ostatné živočíchy majú a prejavujú sympatie. Samozrejme nie všetci sú spoločenskí a len niektorí sa správajú altruisticky. Nie všetky zvieratá (a nie všetci ľudia) majú morálnu kapacitu na rozlišovanie dobrého a zlého. Ale takmer všetky trpia ako my a krvácajú, keď sú zranené. Pod kožou, chlpatou či operenou, sme všetci príbuzní.

Sme spriaznení s celým stvorením a mali by sme sa podľa toho správať.
Prekonanie speciesizmu - ilúzie ľudskej nadradenosti - bude ďalším krokom v našej morálnej a duchovnej evolúcii.


Zdroj poznámok: Kowalski, Gary, Duše zvířat. Emitos, Nakladatelství Tomáše Janečka, Brno 2009

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
james98  30. 7. 2016 12:43
Rozumiem tomu konceptu, aj keď to stále nedokážem úplne pobrať. Nechápem v prvom rade, prečo by sme mali bojovať za zrovnoprávnenie zvierat keď ešte nie sú ani všetci ľudia zrovnoprávnení.
2 
fotka
alpynus  30. 7. 2016 15:31
@james98 Nerovnopravnosti su rovnopravne
3 
fotka
james98  30. 7. 2016 15:41
@alpynus To určite nie
4 
fotka
alpynus  30. 7. 2016 15:45
@james98 Pre rovnopravneho urcite nie, pre nerovnopravneho urcite ano
5 
fotka
thrwtchr  31. 7. 2016 00:00
@james98 Nic nam nebrani zaoberat sa obomi naraz, a podporovat oboje.
Speciesizmus, rasizmus a sexizmus su vsetko aspekty toho isteho problemu = nadradenosti na zaklade roznych povrchovych znakov.
6 
fotka
thrwtchr  31. 7. 2016 00:02
Ista mudra osoba povedala, ze ak chces vediet, ako by si sa staval k trhu s otrokmi pred 200 rokmi, musis sa pozriet, ako sa dnes stavias k pravam a vykoristovaniu zvierat, nie k trhu s otrokmi.
Napíš svoj komentár