Život je plný zármutku. Smrť a strata sú nerozlučnými spoločníkmi telesnej existencie.
Ale sme jedinými živočíchmi, ktoré trúchlia?
Majú ostatné tvory myšlienky a pocity spojené s koncom života? Uvažujú nad tým, čo po ňom nasleduje? Vedomie vlastnej smrteľnosti je vecou, ktorá nás, okrem iných, robí ľudskými – je to jeden z aspektov nášho bytia, ktoré z nás robia bytosti duchovné – ale možno je to zároveň aspekt života, ktorý s mnohými živočíchmi zdieľame.
...( jedného dňa sa parta campesinos rozhodla usporiadať fiestu. Porazili teľa a jeho mäso si opekali. Celé týždne potom až do začiatku obdobia dažďov sa zvyšné zvieratá zo stáda schádzali každé popoludnie a s bučaním postávali v kruhu okolo miesta, kde bolo mláďa zabité. Ako môžeme bezohľadne pripraviť iného živočícha o život? Ako môžeme zabiť bez toho, aby nás zaujímalo, akú agóniu tá bytosť cíti alebo aký žiaľ postihne jej druha alebo potomkov?
Vedomie, že ako ľudský druh nie sme so svojou bolesťou sami, by nám mohlo pomôcť stať sa vo vzťahu k ostatným tvorom ohľaduplnejšími a citlivejšími.
Zdroj poznámok: Kowalski, Gary, Duše zvířat. Emitos, Nakladatelství Tomáše Janečka, Brno 2009
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár