Dlho som uvažoval, čo je tá najskutočnejšia skutočnosť.
Aby bol príbeh čo najskutočnejší, zaraďme spiatočku. Od tohto momentu si rozpomínam v smere do minulosti:
V tomto momente sedím. Napokon (najnedávnejšie) som si totiž sadal. Na cudziu stoličku, k cudziemu počítaču. Predtým som sa postojačky ponevieral po tmavých miestnostiach a pospiatky som zliezol schodiskom z druhého poschodia na nulu. Obul som sa, zaviazal si šnúrky. "Mívardz," zdravil som ľudí, ktorým som nevidel do tvárí. Pospiatky som vyšiel otvorenými vchodovými dverami, otvoril zatvorenú bráničku vsadenú do nízkeho plotu, vyšiel pospiatky von a zavrel ju pred sebou. Pospiatky som kráčal zmoknutou ulicou. Tento pohyb je celkom smiešny, keďže si vyžaduje ustavičné vstávanie z pádu. Kde-tu, pod stromami, autami sa beleli fľaky suchosti. Beleli sa aj steny starých domov, ktoré boli zväčša taktiež suché. Predtým som kráčal a zbadal, že niektoré vchody strážia mačky. Vlastne, každý dom tu stráži každá mačka. Všetko je všade. Kúzelná ulica. Čo by na to bol povedal/povie/bude vravieť kvantový fyzik?
Sústredil som sa, aby som nešliapol vedľa. Predtým som zabočil a ocitol sa na rohu Pražskej ulice v Prahe. Stál som v rozsiahlej suchej škvrne. Čo na to povie Goldsworthy, keď sa o tom dozvie? On predsa tiež spôsobil praobyčajným líhaním si na zem mnohé takéto škvrny. Ale predovšetkým som bol duchom pri Laure. Čo sa z toho dozvie?
Zohol som sa k obrubníku, zdvíhajúc z jeho lemu štipku popola a ešte čosi navyše. Rozprestrel som to čosi navyše, štipka popola sa na to čosi navyše naviazala a začala blčať. Stávala sa z nej dymiaca tyčinka. Na jednom konci tyčinky bola tvár, na druhej oheň, ktorý by bol tvár poľahky spálil na uhoľ, keby bol dostal príležitosť. Tyčinka sa postupne stávala celistvejšou a celistvejšou. Obrátil som sa okolo svojej osi a kráčal pospiatky tou istou cestou. Nad/pred sebou som uvidel zľahka sa chvejúcu dúhu. Postupne sa zviditeľňovala, siahajúc od jedného oblaku až k druhému oblaku. Zľahka sa chvela aj voda na nebi, aj voda na zemi. Predtým začala voda na zemi stúpať k vode na nebi, až kým nevystúpala úplne; teda, pokiaľ nerátame tú vo mne a v mačke, ktorá driemala na nízkom múriku a vyzerala z každého uhlu rovnako. Kúzelná ulica.
V diaľke sa dali spozorovať blyštivé obloky, odrážajúce lúče ranného (a/alebo možno večerného) slnka.
Dymiaca tyčinka zhasla a vložil som si ju do vrecka.
Potichu som za sebou otvoril bránku vsadenú do nízkeho plotu, z pozemku vyšiel von akýsi muž bez tváre a ja som pospiatky vošiel dnu. Muž bez tváre predo mnou otvoril bránku vsadenú do nízkeho plotu, predtým som vošiel do domu, rozviazal si šnúrky, vyzul sa a pozdravil: "mívardz."
Rozvidnelo sa.
Skutočný príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
bansky
19. 9.sept. 2014 21:23
Mimoriadne .énčotuks
6
vieš, tvoje meno sa nedá čítať pospiatky, hoci vyzerá, že sa dá. (moje sa dá, ale je to po maďarsky). hm.
ale musím povedať, že sa v tomto blogu skutočne spojila krása s gramatikou. čo dodať, 5/5
ale musím povedať, že sa v tomto blogu skutočne spojila krása s gramatikou. čo dodať, 5/5
7
@kolieskonavoze ďakujem veľmi pekne! : )
niekto to dakedy napísal thrwtchwrht, alebo tak nejako. a celkovo, ľuďom sa ma zvyčajne buď nechce tagovať, alebo ma tagnú zle, takže si to niekedy nevšimnem, ale to nevadí .)
chcel som hádať, ale nepoznám asi veľa palindromických maďarských mien. Anna?
zato som objavil túto vetu:
"Két répát ígér az a régi tápérték."
alebo:
"Állati imára élő beléfőtteket locsolt e kettő féle bő lé arámi itallá."
srandy kopec na palindromok listája!
niekto to dakedy napísal thrwtchwrht, alebo tak nejako. a celkovo, ľuďom sa ma zvyčajne buď nechce tagovať, alebo ma tagnú zle, takže si to niekedy nevšimnem, ale to nevadí .)
chcel som hádať, ale nepoznám asi veľa palindromických maďarských mien. Anna?
zato som objavil túto vetu:
"Két répát ígér az a régi tápérték."
alebo:
"Állati imára élő beléfőtteket locsolt e kettő féle bő lé arámi itallá."
srandy kopec na palindromok listája!
Napíš svoj komentár