hrubozrnná fotografia pripomína lány polí jemnozrnnej kukurice vidno každý zhluk molekúl striebra sochanie tyrkysového reliéfu na povrchu tela skončí premýšľanie nad chorobnosťou lejúc vlhký sliz skončí prskanie čiastočiek fekálií do zamatového rokmi vyúdeného povetria skončí kolotočovanie pod nebom marsa a venuše s ametystovými výkrikmi žien skončí priehľady svetla stĺpy prachu tváre v tieni striedmosť pohybu dnes čítaj medzi riadkami nie každá stálica je vábnička na ľudí s farbením sa v mozgu črtajú pomýlenia i myšlienky na prázdno súdnosť púšťa sama sebe žilou a jeleň tvojho chotára ručí v tieni plnom tvárí a vidno len pásma blyštiacich dýk kruhy pod vodou stĺpy žiarenia myslím na prázdno to reaguje jednako zasiatím myšlienky jednako sebaukojením zmiznutím v obláčiku túžby stĺporadie začne hneď za alejou topolí so spleťou tunelov pod kôrou drsné prevážanie sa na sadrokartónovej labuti skončí fľochanie pohľadmi do rozviklaných okien po trieštivom ráne skončí dnes ako vchádzame do stĺporadia kde forma a tvar neznamená súcno pôvab je abstrahovaný neverbálne a bez potrieb kráčajúc medzi stĺpmi prachu a svetla súžiac sa čoraz menej a menej a menej počuli sme slovo božie (bohov) viac nezávidíme v tomto hemživom tichu vypĺňajúcom hladinu a stáda tvorov pod ňou nič len pásma mlčiacej tmy a kričiaceho svetla vábia hlbšie do jednostajnej premenlivosti svet vonku slabne a je len alej vôľa žiť napoly s rukami rozpaženými medzi tieňmi stĺporadia/stĺporadí nedokonalosti Blog 10 0 0 0 0 Komentuj