hrubozrnná fotografia pripomína lány polí jemnozrnnej kukurice vidno každý zhluk molekúl striebra

sochanie tyrkysového reliéfu na povrchu tela
skončí

premýšľanie nad chorobnosťou lejúc vlhký sliz
skončí

prskanie čiastočiek fekálií do zamatového rokmi vyúdeného povetria
skončí

kolotočovanie pod nebom marsa a venuše s ametystovými výkrikmi žien
skončí

priehľady svetla stĺpy prachu tváre v tieni striedmosť pohybu dnes


čítaj medzi riadkami nie každá stálica je vábnička na ľudí


s farbením sa v mozgu črtajú pomýlenia i myšlienky na prázdno


súdnosť púšťa sama sebe žilou a jeleň tvojho chotára ručí v tieni


plnom tvárí a vidno len pásma blyštiacich dýk kruhy pod vodou


stĺpy žiarenia myslím na prázdno to reaguje jednako zasiatím


myšlienky jednako sebaukojením zmiznutím v obláčiku túžby


stĺporadie
začne

hneď za alejou topolí so spleťou tunelov pod kôrou

drsné prevážanie sa na sadrokartónovej labuti
skončí

fľochanie pohľadmi do rozviklaných okien po trieštivom ráne
skončí

dnes
ako vchádzame do stĺporadia kde forma a tvar neznamená súcno
pôvab je abstrahovaný neverbálne a bez potrieb


kráčajúc medzi stĺpmi prachu a svetla

súžiac sa čoraz menej a menej a menej

počuli sme slovo božie (bohov)

viac nezávidíme

v tomto hemživom tichu

vypĺňajúcom hladinu a stáda tvorov pod ňou

nič len pásma mlčiacej tmy a kričiaceho svetla

vábia hlbšie do jednostajnej premenlivosti

svet vonku slabne a je len alej

vôľa žiť napoly

s rukami rozpaženými medzi tieňmi

stĺporadia/stĺporadí nedokonalosti

 Blog
Komentuj
 fotka
bizbilio  11. 12. 2011 21:13
ach.
 fotka
phantasia  11. 12. 2011 21:35
veľmi sa mi páči táto skladačka slov.
 fotka
thrwtchr  20. 1. 2012 12:58
@bizbilio @phantasia

kujem.

niekomu sa páčil obzvlášť záver. ja to vnímam ako nutný celok ("skladačka"), ale som rád.
Napíš svoj komentár