Jeden organizmus závisí od druhého, tretí cudzopasí na štvrtom a tak ďalej. Mnohé z týchto vzťahov sú založené na obojstrannom benefitovaní. Takýto je napríklad aj doďaleka vzťah ľudia - alebo ľuďom podobné či za ľudí sa vydávajúce bytosti - a stromy, či iné zvetvené a rozkošatené organizmy. Je to ako ekosystém poschodí - podobne, ako človekostroj je postavený de facto ako továreň s poschodiami - kde najnižšie poschodie tvorí príjem hrubovibračnej matérie, stredné dych, éter a najvyššie dojmy, zážitky ako potrava pre vzruchové centrá, alebo ako je v dažďovom pralese množstvo rôznorodo prevrstvených, vzájomne sa doplňujúcich a obohacujúcich úrovní., ktoré ale sú v konečnom dôsledku, po zozbieraní skúseností a uploade jedinca do 5D, úplne Jedno.
Alebo aj nie. Je to asi dosť individuálne, vec stavu bytia a morfogenetických polí prejavujúcich sa práve v systéme.
Takže k závislostiam: čo jednému je milé, inému je hnilé.
Alebo aj: v živote jedinca sa vyskytujú mnohoraké okolnosti a závislosti. Niekomu je milé zdravie celého človeka, niekomu celej planéty, niekomu čistý zmyslový pôžitok a niekto dokáže dokonca nájsť aký-taký kompromis.. Niekomu sú milé hry a boj o moc a predkladanie všakovakých sugescií. Pre niekoho je závislosťou jedlo, ponúkajúce palivo, chuťový pôžitok i výživu pre organizmus na tej najbazálnejšej úrovni. Z opačnej strany, zo strany taknazvaných feťákov, éterických bytostí alebo ku príkladu všeživot-rights-aktivistov sa to tak asi naozaj javí.
“Anti-jídlo! Anti-smrt!” - môžeme si niekedy zakričať.
“Anti-jídlo! Pro-smrt!” - nežným, tichým hláskom napovedávava z úzadia ktosi, o kom sme sa nazdávali, že je nám dávnym, starým, možno až večným známym.
“Pro-jídlo! Anti-smrt!” - hulákajú plynúce a meňavé davy a stáda, klky a výčnelky kolektívneho vedomia..
“Pro-jídlo! Pro-smrt?” - musíme sa raz sami seba v šepote šelestiacej mysle spýtať.
Pre niekoho sú závislosťami takzvané syntetické drogy.
Zo strany bielych plášťov, klinickej výživy a toho, čo je normálne a bežné a nie divné a bláznivé až šialené sa to tak asi naozaj javí.
Najmä preto, že môžu nepripravenému drastickým spôsobom upraviť vnímanie časopriestoru a osobnej identity, umožniť zažívať extázu, v jednom okažmurku ťažkosti i ľahkosti stvorenia i postretnutie toho, čomu sa vravieva “Godhead” alebo inkarnovaný Ješua Ha-Nokri alebo trickster podsúvajúci samému sebe namiesto pure soya plátku plátok z krku zvieraťa.
Inštitúcie slúžiace na znormalizovanie, načasovanie a domestifikáciu neznámeho tvora človeka sa tak plnia jedincami zaseknutými v najrôznejších slučkách, vzorcoch správania a zmenených stavoch vedomia kontrastujúcich s tým, čo je normálne a bežné (niekto nepokladá za normálne napríklad ani také pitie vody z papriky a chodenie naboso nadránom v chladnúcom popole a pokladá za normálne napríklad také chcenie chleba na raňajky a sledovanie televíznej relácie Susedia hneď po večeri).
Panoptiká medzi dverami, lavičkami a posteľami.
Väčšina kusov sa kŕmi sama, netreba kŕmiť intravenózne.
Niekto sa zasekne vo večnom hlade, niekto vo večnom sraní, niekto vo večnej nude, niekto si to dobre prepočíta - a večne si počíta.
Niekto sa zasekne v blázinci v tuhej sugescii, že nesie karmu Hitlera, niekto sa zasekne ako psychiater s matrošmi na testovanie pacientov, ktoré boli zastaralé už v sedemdesiatych rokoch, niekomu sa podarí odletieť do úplne iných svetov, snov a realít. Každopádne im ale neradno kričať, že nie sú blázni, pretože práve blázni kričievávajú, že nie sú blázni. To sa opakujem po Oshovi.
Toxická psychóza? ---> Schizofrénia? Máme všetci… morálnu, spirituálnu, alebo aj iné. ----> Sociálna fóbia? ----> Mizantropia? ------> Koľko je ciest?
Pre niekoho sú závislosťou aj zmyslové vnemy, pre niekoho, koho ešte bavia písmenká, sú to knihy, iní majú zas sociálne siete.
Logika celého tohto jazykového systému taktiež spočíva v závislostiach, v nánosoch a vrstvách označení a vymedzovaní sa v čase a v egu. It’s like a ladder, well, yeah.
Fruktarián; breatharian/inediat; breadarian/chlebotarián; bradarián (ak sa niekto dokáže nadchnúť pre dívanie sa na obrázky; alebo ak sa niekto dokáže nadchnúť pre pojedanie brád, Jean Dubuffet má veľmi veľa diel-objektov, v ktorých práve takýto akt figuruje, a Michael Borremans má jednu takúto maľbu i publikáciu - Eating the Beard):
Brada neistých návratov. Brada strýca Hastroša (plná zažratej špiny a rybich kostičiek a inej poživne). Špirálovito zakrútená brada.
Namiesto symbolu hada hryzúceho si do vlastného chvosta možno navrhnúť symbol umierajúceho pustovníka - askétu, ktorý ponúka na cucanie svoju lesným humusom navoňanú bradu novonarodeniatku.
Cumeľ.
Prístupov k nahliadaniu na tvorivé procesy v tomto štedrom vesmíre je asi naozaj neúrekom.
Takže bez ohľadu, alebo azda aj s ohľadom na to, v akom stave bytia sa práve nachádzaš, ti
prajem nestrastiplnú psychonautiku a hodne introspektívy v tomto procese raz plynulej, raz zas prudkej premeny.
A pamätám už na to, že tí okolo sú mi zrkadlami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár