Čln vyplával z prístavu,
keď hmla tajila dych.
Sediac dvaja v ňom
lež ticho ako mních.

Každý na svojom konci člnu
nohy pritiahnuté k hrudi
kde- tu badať vlnu,
na breh však nik nedovidí.

Jeden v smere cesty, druhý proti díva sa,
čln nevie,kto tu velí,
nuž sám vo víre zmieta sa.

Hnevné srdcia dvojice ľudí
chrbtom k chrbtu a nevidí,
že jeden spadol a vodou sa sýti.

Druhý cíti, že čln kolíše sa,
a on strachom vpred a vzad kníše sa,
že nie pre nedostatok lásky, lež preto že hnevom opájal sa.

Podá ruku,
vyjde slnko,
tvárou v tvár
hnev s poslednou rybkou odplával.

 Blog
Komentuj
 fotka
onaj123  20. 7. 2012 17:39
Krásna je to báseň!
 fotka
tiana  20. 7. 2012 17:42
@onaj123 ďakujem pekne
Napíš svoj komentár