Čln vyplával z prístavu, keď hmla tajila dych. Sediac dvaja v ňom lež ticho ako mních. Každý na svojom konci člnu nohy pritiahnuté k hrudi kde- tu badať vlnu, na breh však nik nedovidí. Jeden v smere cesty, druhý proti díva sa, čln nevie,kto tu velí, nuž sám vo víre zmieta sa. Hnevné srdcia dvojice ľudí chrbtom k chrbtu a nevidí, že jeden spadol a vodou sa sýti. Druhý cíti, že čln kolíše sa, a on strachom vpred a vzad kníše sa, že nie pre nedostatok lásky, lež preto že hnevom opájal sa. Podá ruku, vyjde slnko, tvárou v tvár hnev s poslednou rybkou odplával. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj