, , Osudom skúšaná"........časť 12. Final

Mala som sa stretnúť so Zuzanou v parku.
-Prepáč, že čakáš dlho, musela som Lea ete prebaliť, pri dverách sa pokakal.
-To nič. Bóóže, je taký kjaasny.
-Tak, ako sa maš?
-Super, o mesiac sa vydávam.
-Čo? ? ?
-Počula si dobre. Maťo ma včera večer požiadal o ruku a súhlasila som.
-To je skvelé Zuzu.A kedy presne je tá svadba?
-21. augusta. Páčil sa nám ten dátum.
-Áno , je to dobrý dátum.
-Tak si pozvaná aj s Lindou a Tomášom..a jasné, že si môžeš priviesť partnera.
-A inak, počula som, že sa častejšie stretávaš s mojim bratom.
-Spomínal ti?
-Hej. Som rada, že ste našli k sebe znova cestu.
-Sme len kamaráti. a stretli sme sa len pár krát.
-Stále ťa lúbi. A ty jeho. prečo nieste spolu.
-Lebo je ženatý.
-Ty budeš navždy moja švagrinka. Andreu nemám rada. Ani moja mama ju nemá rada. Myslíme si, že si Kika zobrala len pre peniaze.
-Tak to potom musí byť slepá, keď videla len peniaze a nie jeho krásu.
-Mno krása mojho brata bola len bonus.
-Ale, nemožete vedieť, či je to pravda. Má ho rada, pretože vtedy na večierku na mňa žiarlila.
-Neviem.. a je mi to jedno, som rada keď ju nevidím.
-Dobre Val, idem. musím ísť za Maťom ideme dačo vybaviť a tak..
-Tak sa maj.
Linda sa veľmi tešila na Zuzaninu svadbu. Milovala svadby, večierky a oslavy. Kikovi som sa celý mesiac vyhýbala. Aj keď veľmi tažko som znášala, keď som ho nevídala.
Bol 21. august. Šli sme na svatbu. Za partnera som mala Jura. Bol ochotný so mnou ísť.Jeho priateľke to nevadilo.
Zuzana vyzerala vo svadobných šatách prekrásne.. Keď som ju videla, spomenula som si na svoj svadobný deň.Ale dnes som mala byť šťastná, vydáva sa predsa moja kámoška.Dnes nie je miesto pre smútok.
Po obrade v kostole sme šli do hotela Bratislava. Patril medzi najluxusnejšie hotely v Blave.
Po jedle sa šlo tancovať. Tancovala som s Jurom, potom Tomášom a keď som tancovala s Maťom a Kiko so Zuzanou, vymenili sa. Takže teraz som tancovala s Kikom.Ako naschvál začali hrať pomalšie.Všimla som si, ako jeho žena začala zazerať.
-Dnes vyzeráš nádherne, ako vždy.
-Ďakujem.
-Tak, konečne sa tvoja sestra vydala.
-Ano, prajem im šťastie. nech je šťastná aspoň ona, keď nie ja.
-Celý mesiac si sa mi vyhýbala.
-Nemala som čas.
Hudba prestala hrať a muzikanti oznámili prestávku.
Bolo to pre mňa vyslobodenie od mojej odpovede.
Keď sme uneisli nevestu, bolo to veľmi zábavné.Boli sme hadam vo všetkých možných bratislavských podnikoch a ženích musel zaplatiť všetko. Bol to pekný balík.
Okolo jednej sme sa vrátili naspäť do hotela. Bolo ešte nejaké menšie občerstvenie. Keď čašníci spratávali zo stolov, jeden z nich mi podal malý lístoček.Nenápadne som si ho prečítala. Stálo na ňom: Príď za 5 minút na izbu č. 321.Ak neprídeš, pochopím to.
Mala som dilemu. Ísť či neísť.Velmi som tam túžila ísť. ale čo bude potom? Nebudem sa zaoberať budúcnosťou.je len prítomnosť. Zodvihla som sa zo stoličky a šla som smerom k výťahu.Nebude to nápadné, veľa ludí zo svadby tam chýbalo. Boli roztrúsený vonku, po recepcii..
Ešte stále som váhala. Stála som pred izbou 321.Možno to spravilo to víno, čo som vypila alebo tá túžba, milovať sa s ním, zaklopala som na dvere.Otvoril.
-Nečakal som, že prídeš.
-Dlho som váhala.
-Som rád, že si nakoniec prišla.
-Vieš, že v obleku ti nikdy neodolám. smiech
-Začali sme sa bozkávať a postupne vyzliekať. Bolo to prekrásne milovanie. ale muselo skončiť.Nechcelo sa mi od neho odísť.
-Musíme sa vrátiť dole. Boli moje prvé slová. Ani neviem prečo som ich povedala.Bolo to odo mňa také chladné.
-Lutuješ to?
-Nie. Obliekla som sa a ponáhľala dole za ostatnými.
-Počkaj....
Dole som hned stretla Lindu.
-Kde si bola? dlhšie som ťa tu nevidela.
-Bola som sa trochu nadýchať čerstvého vzduchu.
-Aha, to by sa zišlo aj mne, je tu moc teplo.
Fajn, Linda mi to uverila.Neviem, prečo som jej klamala, vždy sme si hovorili všetko. Teraz som nechcela aby to vedela, možno jej to poviem neskôr.
Kika sa taktiež pýtala manželka, kde bol. Klamal jej, že bol ešte dačo vybaviť čo sa týka sestrinej svadobnej cesty.Tvarila sa, že tomu uverila, ale isto to nebola pravda.
Necítila som sa vôbec previnilo za to, čo som urobila.
Bola som šťastná a zaroveň smutná.
Hned ráno som si bola pre Lea u mami.Trochu som si u nej pospala a na obed šla domov. Bývala som vo svojom starom byte. Mala som ho rada. Hlavne sieť, v ktorej som dokázala ležať a vegetiť celý deň. lahla som si do nej, pustila evanescene, jej hlas ma vedel vždy ukludniť.A spomínala som na milovanie s Kikom. Niekto zaklopal, prerušilo to moje myšlienky.
Bol to Kiko.
-Dobré ranko. Vyspatá?
-Ahoj. Ani nie.Čo tu robíš?
-Včera...vlastne to bolo dneska, sme nedokončili rozhovor. Ušla si, doslova.
-Nemala som náladu sa rozprávať.Len by to sa to všetko pokazilo.
-Ako to myslíš, že by sa to pokazilo?
-Pochop, my nemôžme byť spolu.
-Povedala si, že to nelutuješ.
-Myslela som to vážne.
-tak prečo by sme nemohli byť konečne spolu? Lubiš ma a ja lubim teba.
V čom je teda problém? Ak v tom, že som ženatý, rozvediem sa.
-nechcem, aby si sa kvoli mne rozviedol.
-Prosím ťa, moje manželstvo s Aďou sa nedalo nazvať nikdy manželstvom.
-Prečo, už konečne nebudeme my dvaja šťastní?
-Mohli sme byť šťastní..vtedy..
-Nevyťahuj tu minulosť, povedala si, že si na to už zabudla. Kašli už na to, čo bolo. Ži preto, čo bude.
-Ach, Kiko. Keby to bolo také ľahké.
-je, len treba chcieť.
-Máš pravdu.
Objal ma a pobozkal.
-Zajtra požiadam o rozvod.
Andrea zo začiatku nesúhlasila, ale keď jej Kiko nechal celý byt a pridal jej ešte niekolko tisíc eur, súhlasila.
O dva mesiace bol Kiko konečne slobodný a mohli sme byť oficiálne spolu.
Zobrali sme sa, a postavili malu vilu na kraji Bratislavy. Náš byt by bol pre nás už primalý, pretože ku Leovi pribudne za pár mesiacov sestrička Ema.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu