Stojím na kraji útesu a premýšlam. Premýšľam nad tým, aký život som doteraz žila. Bol taký nudný, nezaujímavý...Veľa krát som mala myšlienku skončiť ho..ale nikdy som to neurobila.
Bol nudný a nezaujímavý..... až kým som nestretla jeho. Bol taký krásny, taký dobrý a chápavý. Mal vlastnosti muža, o ktorých snívala snáď každá.
Prečo si vybral práve mňa? Prečo som sa mu páčila? Veď v mojom okolí bolo oveľa krajších dievčat odomňa.Aj ja som bola veľmi pekná, aspon to tak hovorili všetci, koho som poznala..ale ja som si tak nepripadala. Nikdy som nechápala ako ja môžem byť pre niekoho zaujímavá. Ale bola. Bola som zaujímavá práve pre neho. Prežívala som sním neskutočné sťastie. Aj keď on bol pri mne často smutný, nechápala som prečo. Raz na tomto útese, presne na tomto mieste kde teraz stojím, som všetko pochopila. Pochopila som, prečo sa ten krásny chlap zalúbil práve do mňa a prečo býval pri mne niekedy smutný.
Bol to totiž môj strážny anjel. Anjel, ktorý daval na mna už niekolko rokov pozor a ktorý sa do mňa zamiloval. Poznal ma až príliš dokonale, poznal moje najtajnejšie priania, moje myšlienky, túžby....Kvôli mne zobral na seba ľudskú podobu, aby mohol byť so mnou. Vždy som si myslela, že strážny anjeli sú starý rodičia alebo niekto podobný.
Nečakala som, že ním bude najkrajši muž akého som videla..Bol však problém. Bol stále len anjelom.
Chcela som byť sním, nechcela som oňho prísť.
A teraz stojím na kraji útesu...Urobím to! Skočíím! Po prvý krát by mala moja samovražda zmyseľ. Bola by som sním, bola by som anjelom.
Zhlboka sa nadýchnem, zavriem oči a hodím sa dole. Padám, padám...Ale prečo ho nemám pred očami? Prečo ho nevidím? Je stale predsa mojím strážnym anjelom, mal by byť pri mne.
Pochopila som to až na druhom svete..Nebol pri mne, lebo sa stal kôli mne znova človekom....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.