Mám chuť na prechádzku...
Vyberiem sa k vode,
na miesto, kde sme sa prvý krát stretli.
Sadám si k vode,
v mysli sa mi vynára obraz nás dvoch,
ako tu sedíme spolu.
rozprávame sa....
spoznávame sa....
Bolo mi vtedy s tebou fajn.
Ale teraz tu sedím sama,
bez teba,
tak rýchlo som sa zalubila do teba,
ani neviem ako.
Ty si mi však neopätoval svoju lásku,
mal si ma rád len ako kamarátku.
Aj keď tvoje slová mi dávali nádej.
(a stále občas dávajú..)
Nejdeme životom spolu dalej.
Naše nočné rozhovory sa už pomaly strácajú.
Nikdy si to čo hovoril asi nemyslel vážne,
myslel si to len ako zabavku,
hru, ktorú sme spolu hrávali,
keď sme si celú noc a deň písali,
myšlienky si niekedy čítali.
Pamätám si na to velmi dobre,
snažím sa zabudnúť...
...Je to vlastne to čo chcem?
Nie..
stále si v mojej hlave,
aj teraz, keď píšem toto,
sníva sa mi o tebe stále,
Urobil si v ten deň jednu foto.
Sedím pri vode,
a mám ju pred sebou,
zvieram ju v ruke.
Vyroní sa jedna slza,
za nou hned druhá.
Púšťam fotku z ruky,
padá do vody,
neskáčem za ňou..
nechám ju plávať preč..
Fotka odišla,
spomienky aj tak ostali.......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
dokážem sa celá v tvojej básni stratiť
krásne
a smutné