Obaja sú krásni..
mocní..
a záhadní...
Oboch rovnako milujem,
nie sú zlý,
to isto viem.
Obaja ma milujú,
stále sa o mňa bijú.
Obaja v temnote žijú.
Neviem sa rozhodnúť.

Nemajú sa radi,
priam sa nenávidia.
Ale, že ma ich škriepky trápia,
to nevidia..

Prvého som spoznala jeho.
Bol krásny...
Bol dokonalý..
Bol chladný.
Vždy mi pri nom bola zima.
ale aj tak mi snim bolo prima.
Chcela som byť ako on,
očaril ma svojim kúzlom.
On to však nechcel.
Nechcel aby som patrila do jeho sveta.
Vraj je to večné zatratenie
a ja mám právo žiť.

Opustil ma.....

...pretože ma nechcel raniť,
...pretože ma tým chcel chrániť.

Chrániť pred sebou,
pred ostatnými..

Ale zranil ma velmi.
Tým, že odišiel.

Spoznala som druhého.
Bol ešte krajší.
mocnejší,
teplunký.

Zima mi už nebola.
Vždy som sa oňho oprela.
čo je zač som vedela.

Nežije len v temnote,
ale aj vo svetle,
nežije osamote,
ale v smečke.
V noci na mesiac vyje,
cez deň ako človek žije.

Niečo sa stalo,
prvý sa vrátil.
Povedal:
keby sa všetko vrátiť späť dalo,
nikdy by ma nestratil,
neopustil.
Lutoval to,
bez zo mňa nemá jeho bezvýznamný život význam.
Moje srdce však odolalo.

Nechcem už upíra,
už ho viac nelúbim.
Vlkodlak mi moje zranené srdce
znova otvoril,
jemu svoju lásku slúbim..

 Blog
Komentuj
 fotka
tigriik89  31. 1. 2010 15:59
mno príjmam vsetky kritiky...xi bo toto ma taká trápna múza chytilia..xxixixi
 fotka
armita  1. 2. 2010 00:49
aká alegória náhodou, vrátila sa ti múza...teší ma t
Napíš svoj komentár