Niekedy mám proste chuť odísť preč. Preč od všetkého.... rodiny... kamarátov ... falošných ľudí, čo sú všade okolo. Preč od toho, čomu sa hovorí ,,civilizácia" . Pýtate sa, prečo som dala to slovo do úvodzoviek? Pretože dnešný svet je riadna divočina. Ľudia sú ešte horší ako zver, správajú sa k sebe hrozne, chcú stále viac a viac, stále väčšiu a väčšiu moc a kvôli tej moci sú schopní urobiť čokoľvek.
Mám svoje problémy v rodine, to má snáď asi každý. Aj keď som si vedomá toho, že sú oveľa horšie problémy vo svete než tie moje, ale aj tak sa trápim kvôli tomu deň čo deň a moju tvár zdobí maska úsmevu, zatiaľ čo po nociach plačem do vankúša. Už ma takto ďalej nebaví žiť. Nebaví ma robiť banku pre rodinu.
Mám proste chuť odísť preč do divočiny. Myslím do tej reálnej, kde je len priroda, zvieratá a žiadni ľudia navôkol. Tak ako v tom filme Into the wild . Aj keď viem, že šťastie nebude nikdy reálne, pokial nebude zdielané. krásna myšlienka z toho filmu a je ich tam oveľa viac.
Ale keďže nemám odvahu ísť takto do divočiny keďže pravdepodobne by som nevedela uloviť zver a tak ďalej ....
Dnes ma napadla jednoduchšia myšlienka...
.... odísť preč do zahraničia ( aj keď už v ňom pracujem pár rokov) ale niekam inam, potrebujem zmenu preč od mami , niekam daleko na cely rok. zmeniť si číslo, nedať o sebe vedeť, len par kamarátom, ktorých mám naozaj rada, a neprísť už vôbec domov.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár