Sedím pri mojom obľúbenom strome. Ďaleko od dediny...od všetkého hluku.
Iba ja, môj strom, vtáci, víly, škriatkovia a elfovia. Áno sú všade okolo mňa..Vedia, že ich túžim zazrieť zakaždým keď som tu. Už niekoľko rokov sa o to pokúšam a oni to vedia. Ale dnešok je iný.Cítim, že dnes sa mi to podarí.Pozdravila som ich ako vždy.
, , dobrý deň Víly, dobry deň Sulfidy a Dévy. A na koniec, ahojte anjeli stromov..Pretože môj strom ma v sebe velkého ducha. Je starý už niekolko desiatky možno aj stovky rokov, priemer kmeňu má dva a pol metra, jeho koruna je obrovská, akokeby ju tvorili aj štyri stromy. Mám ho rada, vždy mi dodá energiu, a poradí mi keď mám nejaký problém. Dnes som bola velmi smutná, v takej nálade som sem ešte neprišla.Ani neviem prečo. Asi na mňa dolahlo to jesenne počasie a depky čo sním suvisia. Zrazu ani neviem prečo, som si spomenula na dedka, ktorý už nie je medzi nami.Zomrel nedávno. Mala som ho veľmi rada. Poprosila som anjela stromu, nech sa ma dedko na druhom svete dobre, a nech je ďalším mojím strážnym anjelom...A v tom sa to stalo. Zjavila sa predomnou mala Víla. Bola náádhernáá.Taká malá, taká krehká a zároveň taká silná.Bola som ňou priam očarená a len tažko sa mi hladali slová..Ale pri nej som hovoriť nepotrebovala. len som dala pred seba ruky a skočila mi sama do dlaní.
Bol to zvláštny pocit.Zrazu som už necítila žiaden smútok, práve naopak.Cítila som pokoj na duši a vnútorné šťastie..Vedela, že práve to potrebujem.Povedala mi, aby som zavrela oči. Urobila som tak. V hlave sa mi premietali obrázky. Ukazovala mi môjho dedka na druhom svete. Bol šťastný, šťastnejší ako na Zemi. Sedel pri dakom jazere, ktoré bolo priezračné ako kryštál. Sedel a fajčil svoju fajku s tabakom. Posledné mesiace nemohol, pretože už nevladal.a teraz bol spokojný. A ja som bola spokojná spolu sním.Vedela som, že bude dávať na mňa pozor do konca môjho života. Otvorila som oči a víla bola už preč. Už som ju nevidela, len cítila jej prítomnosť.Postavila som sa, objala strom ako vždy a poďakovala som sa. Pri odchode na mna spadol jeden z jeho listov. Zobrala som si ho domov pre šťastie. Bola som úplne vymenený človek..A odvtedy sa mi víli a škriatkovia ukážu zakaždým keď navštívim môj strom.

 Pseudoblog
Komentuj
Napíš svoj komentár