neviem,
kam ma vedie táto moja cesta.
Pouličné lampy svietia mi do očí,
chcem,
nech táto noc nikdy neskončí.
Kráčam,
stále rovno idem,
možno niekde prídem.
Začalo pršať,
dážď ma po tvári hladí,
prestanem kráčať,
vychutnám si to,
vôbec mi nevadí.
Vela myšlienok mi hlavou prechádza,
o živote premýšľam.
Hudba padajúceho dažďa ma pri tom sprevádza.
Mal si ma rád?
Alebo to bol len klam?
Pred tvojím oknom zastávam.
Svieti sa tam...
Hore pozerám,
a spojenie dvoch milujúcich tiel zbadám.
S inou si....
dážď mi zakrýva slzy.
Vidím pravdu,
klamal si ma celý čas,
sklopím bradu,
trpím pre lásku zas..
Odchádzam preč,
nemám viac slov,
stratila som reč.
V hlave mám znova milión myšlienok,
sú však iné.
Znova kráčam plná trpkých spomienok,
čas tak pomaly plynie.
Vždy som sa len pre lásku trápila,
zrazu chcem,
aby táto noc skončila.
už nevládzem dalej žiť,
už nemám sily.
Kráčam na cintorín,
podrezať si žily....
No ako kráčam zamyslená,
slzami oslepená.
Zacítim len bodnutie...
Bodnutie do brucha,
raz...
dva krát..
pre istotu aj tretí.
Stihnem sa ešte pozrieť,
niekto preč smojom kabelkou letí.
Teraz dážď nezmýva mi slzy,
ale krv,
smrť ma zastihla ešte prv,
než som to chcela sama ukončiť,
ležím v krvavej mláke,
uprostred ulice,
už sa viac nebudem kvôli ničomu trápiť.
Nočná prechádzka do neznáma,
bola mojou poslednou,
našla som sklamanie i smrť,
bola mojou osudnou..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár