posledny krát stojím pred tebou. stojím na križovatke, kde si nerada vyberám, ktorým smerom mám ísť. Odísť preč? Alebo ostať s tebou? Neviem, mám v hlave zmätok, v srdci mi ostal len chlad a smútok. V hlave sa mi premietajú obrázky, spomienky na nás dvoch. Vôbec nevnímam tvoje otázky, bolí ma, keď počujem výčitky z tvojich úst. Pýtaš sa ma prečo odchádzam. ale ja sama nepoznám odpoveď. Proste musím.... Ale tebe to nestačí. Stále sa pýtaš prečo?? Spravil som niečo zle? Keby to tak bolo , bolo by lahšie od teba odísť. Ale nie, všetko bolo úžasné, všetko bolo s tebou prekrásne.. Rýchlo hľadám odpoveď, dáku hlúpu výhovorku. nenapadá ma nič hneď, mala som si to skôr všetko premyslieť. Chcela som odísť tajne, kým si tu nebol. no ty si ma pri mojom úteku pristihol. Teraz stojím oproti tebe, nedokážem sa ti pozrieť do očí. Vždy sme patrili k sebe, no teraz to musím ukončiť. (aj keď nechcem...) (aj keď ťa tak velmi milujem..) No teraz ti pravý opak hovorím, bude to pre teba lahšie, než pravdu poznať. Bojím sa ti s ňou priznať. A tak klamem, že ťa už nelúbim. aj keď viem, že ti tým srdce na márne kúsky lámem, aj tak ti to hovorím... (ale lámem ho aj sebe...) Dám ti posledné zbohom a odchádzam. O teba už navždy prichádzam,.. Ale aj ty o mňa, pretože umieram.. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj
...smutné, ale krásne
priznávam, že mi na moment zovrelo hrdlo...asi som sa vcítila viac ako som mala...