Vždy sme však zostali len pri písaní. Keď sme boli spolu vonku, či s partiou alebo sami na káve, nikdy k ničomu nedošlo. Aj keď sme to obaja chceli.
-Čo robíš zajtra? napísal mi.
-Hmm, idem do práce a potom neviem. Navrhuješ niečo?
-Rannú kávu po ceste do práce?
-To by som musela skorej vstávať.
-Neurobíš to pre mňa?
-Pokusím sa..ráno ti dám ešte vedieť. Už musím isť off. pa
-pa
Tešila som sa, že ho ráno uvidím. Musela som ho nechať trošku v neistote. My ženy to robíme rady. Už dlho sme neboli nikde len mi dvaja. Vždy sme sa vedeli dobre porozprávať. Vedeli sme o sebe veci, ktoré by sme nepovedali svojim polovičkám.
-Čo ide v telke zlatko?
-Len samé slovenské seriály. Už mi lezú na nervy.
-Aj mne.
Pritúlil sa ku mne, začal ma bozkávať a hneď sme mali o večerný program postarané. Mala som rada svojho macka. Veď boli sme spolu už pomerne dlhý čas. Ale mala som rada aj flirty s inými mužmi. Bolo to proste v mojej povahe. Po skvelom milovaní sme obaja zaspali vedla seba.
Ráno som vstala skôr, šla do sprchy, obliekla sa a napísala sms Marekovi.
Predsa som vstala, stretneme sa o desať minút v našej kaviarni.
Hneď prišla odpoveď: zastavim sa po teba, nech nemusíš isť taxikom, mám to po ceste.
Auto som mala v oprave, tak ma vozil väčšinou macko ale som chodila taxíkom.
-Kam ideš zlatko tak skoro?
-Musím ešte niečo vybaviť. Pa zlatko.
Dala som mu pusu a poponáhlala sa na roch ulice, kde mal vyzdvihnúť Marek.
Už ma tam čakal. Bol rád, že som prišla. A ja tak isto.
Sadla som si na sedadlo spolujazdca a dali sme si pusu na privítanie ako vždy, keď sa stretneme len mi dvaja.
-Som rá, že si kvôli mne vstala skôr.
-Vieš, že pre teba všetko.
-naozaj všetko?
-Neprovokuj hneď z rána.
-Nepojdeme niekam inam, kde bude menej ľudí? Napadlo ma, že teraz ráno býva v tej kaviarni dosť rušno a mohol by nás niekto vidieť a povedať to Tomimu.
-Ale kam? Teraz bude veľa ludí všade.
-Teba už niečo napadne.
Šli sme ešte desať minút cesty, bolo medzi nami isté napätie. Vedeli sme, že dnes ráno to nezostane len pri káve.
Zabočil do podzemných garáži jednej výškovej budovy. Svietila tam len jedna neónka uprosted. Auto odstavil do kúta, kde bola tma. Okrem nás tam bolo len jedno auto, takže nám to vyhovovalo.
-Mno, tak toto som nečakala.
-Chcela si ísť tam, kde nás nik neuvidí. Chceš ísť preč?
-Nie, je to ok. zostaňme tu.Myslela som si, že nechceš ísť so mno na kávu.
-Naozaj?
-No, ešte si mi nenapísal, že sa chceš stretnúť ráno.
-Tak prečo si potom súhlasila?
-Ty vieš prečo...
Pobozkali sme sa tak vášnivo a nenásytne. Chceli sme to urobiť už dávno. Ani neviem, prečo sme to ešte nespravili..Jeho pery, boli úžasné. Prešiel z úst na moje hrdlo, rozopol mi košeľu a bozkával moje bradavky.
Pritiahla som si ho k sebe na sedadlo, dala z neho dole tričko a hladila som jeho dokonale vyšportované telo. Jedným ťahom ruky posunul sedačku tak, aby sme ležali. Boli sme obaja nenásytní. Čas sa akoby v tej chvíli zastavil. Nedočkavo do mňa vnikol a vrážal najprv pomaly a potom čo raz rýchlejšie až k spoločnému vyvrcholeniu. Ešte chviľu sme ležali na sebe, bozkávali, objímali. Nikto z nás nepovedal ani slovo. Potom sme sa obliekli a zaviezol ma do práce. Obaja sme to vôbec neľutovali.
Bolo to niečo iné. To čo doma s mojim mackom nezažijem a možno ani so žiadnym iným. On to cítil rovnako. Všetká tá nahromadená energia a túžba, čo bola po celý čas medzi nami sa teraz vybila vo skvelom sexe, na ktorý nikdy nezabudneme.
Rozlúčili sme sa pusou a ja som vystúpila z auta pred mojou prácou.
A večer som opäť zaspávala vedľa mojho macka, akoby sa nič nestalo.
S Marekom sa to nikdy nezopakovalo. Sme doteraz ešte stále veľmi dobrý priatelia, ktorí si stále hovoria svoje tajomstvá a navzájom sa provokujú. Ale to je všetko. Obaja vieme, že vtedy to bolo niečo výnimočné a že po druhý krát by to už nebolo ono.
.....Tento príbeh je vymyslený...aby ste si nemysleli, že to je o mne..xixi
Vymyslený príbeh
Komenty k blogu
1
plarika
12. 11.novembra 2009 21:49
veľmi sa mi to páčilo.. dávam 5*
5
dobra predstavivost je na mieste ale toto nevzniklo len z nej, tie pocity su tak skutocne ze sa daju vymysliet ani len predstavit pokial to clovek nezazije...
... viem o com hovorim
... viem o com hovorim
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Opäť som späť
- 2 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 3 Hovado: Spomienky
- 4 Protiuder22: Oheň
- 5 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 6 Hovado: Venované kajke
- 7 Hovado: Zopár myšlienok
- 8 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 9 Hovado: Duša mačacia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 3 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Hovado: Opäť som späť
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 10 Hovado: Spomienky