Pred nejakým časom som chodila s chalanom, medzitým sme sa raz rozišli, ale zase sa dali dokopy. Mala som ho rada, pekný, milý, všetko. Chodili sme po párty, koncertoch, bola sranda. Na tej poslednej sa so mnou rozišiel, bolo to týždeň pred skúškami, myslela som, že ho zabijem. Proste riadny podraz. Odôvodnil to tým, že ho stále ťahá k jeho prvej babe. Vedela som, že sú dobrí kamaráti, už aj ja sa s ňou poznám, pozdravím, pokecám. Je milá a vždy sa na mňa usmeje, nie tak, že sa musí, ale tak kamarátsky a úprimne. Asi o hodinu som ich videla sa spolu rozprávať a držal ju za ruku. Ešte som sa ho niečo potrebovala spýtať, tak som šla, neboli tam celkom sami, nebolo to hlúpe. Ako ma videla, pustila ho, asi nevedela, že UŽ spolu nechodíme. Bolo vidieť výčitky. Nie ja zlá. Už som ich oboch dávnejšie nevidela. Ani neviem, či sú spolu alebo nie.

A teraz stojím s pivárni s vodkou v ruke, čo mi dala, zapozeraná do nej rozmýšľam, čo ona má a ja nie.

...

Piatok večer, šibem do mesta, všade veľa ľudí, nie je nuda. Dnes mi nejako nechutí popíjať, pivo mi úplne stačí. Idem, kráčam, koho nevidím? Spolužiačka ma už ťahá k šénku, nedá sa odbyť, že nechcem. A tak veď jeden mi neuškodí. No, ale akosi mi neberie, otočím sa, vidím Silviu. Ako som ju dávno nevidela, opeknela, dlhšie vlasy má, riadna kočka. Pozdravili, usmiali. Zrobilo mi to radosť. Ani neviem ako a stáli sme tam oproti sebe a štrngali. Chvíľu sme sa zakecali každá na inú stranu, ale stihla som si všimnúť, ako sa na mňa silno zadívala. Vedela som na čo myslí. Nebolo mi to nepríjemné, ale ani príjemné, isto divný pocit. Začala som nad tým rozmýšľať aj ja. Pochybujem, že na to niekedy prídem. Ale kto to môže vedieť lepšie ako ten, čo tu dnes večer chýba?

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bibla  19. 9. 2009 16:32
Silvia je tá jeho prvá frajerka či ako?
Napíš svoj komentár