Chcela som vám všetkým, ktorí si nájdete čas na prečítanie tohoto príspevku, povedať pár dôležitých vecí.
Najprv vás poprosím, ak ste sa už odhodlali čítať a pamätáte si ma ako niekoho kto tu stále vyplakával, alebo ak si ma vôbec niekto pamätá, ešte predtým ako začnete čítať, neriešte aké protiklady k tomu píšem teraz, odhoďte niekam ďaleko čo máte momentálne v hlave, celé to smetisko pocitov a strachov a buďte k sebe chvíľku úplne úprimný. Môžete, nikto vám do tej hlavy nevidí a v skutočnosti, len vám to prospeje, čo si budeme klamať. Ďakujem.
Bude to asi na dlho, takže ak nechceš ďalších desať minút stráviť čítaním, radšej si zapni telku, možno tam bude niečo užitočnejšie
Začnem tým, čím vlastne začíname všetci. Tým že sa narodíme. Nejdem si tu vylievať srdce a písať dojemné sračky o tom ako malý Janko Jožko Anička povie prvé slovko a jak spraví prvý krok nastúpi do škôlky školy a tak ďalej. To sú tie pekné časti. Ale o tie tu nejde. Tie ti neublížia. Chcem písať o tom, čo s nami ako s ľuďmi dokážu urobiť nepekné skúsenosti, strach, bolesť. Poviete si že všetko raz prejde, všetko. Podľa mojich skúseností vám však chcem povedať, že najviac záleží na tom, ako tie veci dokážete spracovať. Pretože to čo zažijete nezmizne nikdy a vždy sa to bude prejavovať, či chcete alebo nie. Je to na dlhú debatu a ja nie som psychológ, takže sa budem snažiť obchádzať detaily. Proste od začiatku človek stavia nejaké základy. Je to čistá duša, nepopísaná tabuľka, ten človiečik sa dokáže stále radovať, nevysvetlíte mu čo je to smútok dlhší ako tri minúty zo straty súčiastky z lega.
Tie základy svojej osobnosti stavia vo svojom domácom prostredí. Zvykne sa vravieť že povaha sa dedí, ale myslím že oveľa väčší podiel má na tom prostredie v akom krpec vyrastá. Napr. adoptované deti získavajú väčšinu povahových čŕt od adoptívnych rodičov.
To, aké základy dieťa stihlo vybudovať sa ukáže pri prvých pádoch a sklamaniach. Predstavte si nejaký mohutný dom. To sú tie základy. A pokiaľ dokáže človek tie škaredé skúsenosti, nepodarenú tehlu, zhodiť z domu dole, tak je víťaz. A ak radšej tehlu zamuruje k ostatným, má problém. Samozrejme, nie všetko sa to dá a nie všetko chcú ľudia len tak pustiť z hlavy. Ale určite chápete, čo som tu chcela objasniť. Pre tých nechápavejších, keď niečo zlé ignorujete a snažíte sa na to zabudnúť silou mocou, na úkor všetkého, dostanete to nie von z hlavy, ale do podvedomia. Podvedomie je príčinou toho, prečo niekedy neviete čo vám je, prežívate úzkosť, plačete, ste precitlivelý na určité podnety, alebo máte fóbie zo všetkého možného, počnúc ľuďmi končiac jedlom.
A kto za to môže? V prvom rade spoločnosť, v druhom rade vy.
Spoločnosť chce vychovať ľudí, ktorí sú všetci rovnakí. Po fyzickej aj psychickej stránke. Nahovárajte si že nie, ale všetko, čo ste dnes videli v telke, na nete, počuli v rádiu či čítali v novinách, počuli z úst iných, to všetko sa vám v hlave automaticky ukladá. A tým mení spôsob vašeho myslenia. Je medzi nami toľko neriešených problémov ktoré držíme hlboko v sebe, tak hlboko že niekedy nepoznáme príčinu svojho správania ani my, len preto aby sme zapadli do humusu tejto doby, aby sme vyzerali silne, niekto dominantný kto sa nestratí. A potom sa aj tak všetci stretneme v piatok v bare a odrazu to z nás všetko vyletí, zapálime si, vyplačeme sa, ale to je koniec. Druhé ráno pokračujeme v rovnakom živote ktorý nám odmalička ordinujú, problémy sa v hlave hromadia, ale nikto s tým nič nerobí. A takto si ničíme každú sekundu svojho života, a ten je naozaj len jeden (ktorí veria v reinkarnáciu, neberiem vám nič, ale sústreďte sa na tento a nevyhovárajte sa teraz na ten minulý). V tom horšom prípade vám raz prepne úplne a v tých novinách budú vaši známi čítať o ďalšom samovrahovi. A vôbec to nie je také nereálne, ako vám to môže teraz pripadať.
Tu na birdzi čítam blogy ktoré niekedy aj trochu povzbudia, ďalej sú to pokusy o obrátenie ľudí na vieru od zajkauska a jemu podobných, čo im nezazlievam lebo je dobre keď vás má čo držať, aj ja sama verím v Boha. Ale aj tak stále prevažujú tie deprimujúce. Ľudia pridávajú výlevy s najrôznejšími problémami anonymne, čo je smutné. Smutné je keď nemajú priateľov ktorým by to mohli povedať alebo im dostatočne neveria. To je následok toho čo som písala vyššie, keď sa snažíme stále vyzerať silne a pritom niekde v duchu vieme, že sme totálne trosky. Tak sa zaregistrujem na birdz, napíšem blog a budem čakať kým ma niekto začne ľutovať...
To je zas následok toho keď tá nepodarená tehla začne robiť problémy. Tie sa potom prejavujú aj v ďalších oblastiach života. A to je obdobie, keď uviazneme na mŕtvom bode, na dne nejakej priepasti, škriabeme sa von zubami nechtami ale nejde to. A prečo? No lebo keď ti bolo nahovno, radšej si si išiel vypiť a potom si sa tváril že si úplne v poriadku. Neriešil si príčinu tvojho problému, nerozmýšľal si nad možnosťami. Mať otvorenú myseľ je veľká výhoda a dá sa tomu naučiť. S ňou sa dá nájsť riešenie na každý problém. Niekedy keď máte pocit že to nezvládate, je lepšie poriadne sa z toho vyrevať, odísť preč z mesta, urobiť si výlet s priateľmi. Prirodzene to z hlavy vyfiltrovať a jednoducho po tom zahodiť. Nepotláčať to v sebe, ale prežiť to so všetkým čo k tomu patrí. Bolesť ťa môže zničiť, ale vďaka nej môže vzniknúť aj majstrovské dielo.
A čo tým chcem vlastne povedať? Prestaňte sa konečne tváriť, že toto je v poriadku. Jedine že by ste sa chceli do konca života tváriť že vám nič nie je. Ten, kto si fakt môže teraz povedať že je šťastný, tak tomu gratulujem. Ale chcem aby aj ostatní vedeli, že byť šťastný je možnosť, nie osud. Vašim osudom je byť kým chcete, robiť čo chcete, a musíte si uvedomiť že tých démonov v hlave sa dá zbaviť. Je to ťažké, ale dá sa to. A čo sa dá pre to urobiť? Spravte si pre seba chvíľu čas a úprimne nahliadnite späť do vašej minulosti. Čo vás brzdí? Kde ste získali taký a taký zvyk? Prečo stále robíte toto a robíte to takto? Prvý a základný krok je nájsť príčinu všetkého. Keď vám to nejde, zaplaťte si psychológa, hocičo, ale nenechávajte to tak. To čo urobíte so svojím životom je len a len na vás. To že každý je strojcom svojho šťastia nie je len fráza. Prajem vám niekedy zažiť ten pocit slobody, keď si to uvedomíte.
Good luck
Návod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár