Rozhodnutie, krásne to slovo ale ťažký to čin za sebou skrýva. Toto slovo vás totiž zavedie na nečakané cesty, aj keď ste si všetko dopredu dokonale naplánovali. Mám s tým bohaté skúsenosti, to mi verte... od toho že teraz mám len 20 rokov ma to nerobím o nič menej človekom, ako hocikoho staršieho.

Ako som sa za svôj život naučila, plánovať veci sa neoplatí, ako sa totiž hovorí:
"Ako rozosmiať Boha? Povedz mu svoje plány..." nieže by som bola nejako veriaci typ človeka, ale tak či onak... plány nevychádzajú.

Kruté je, že sa s tým treba zmieriť a aj napriek hrôzam, čo sa nám prihodia treba ísť ďalej. Nuž prečo? Prečo to radšej neukončiť?

Poznáte ten pocit, že všetko sa vám spod nôch stratilo?
Mňa rodičia vychovávali tak, aby som vedela prežiť... hocičo zlé sa stane, treba bojovať a prežiješ. Ale po čase, keď sa mi už podarilo bojovať aj o svôj holý život a zase som sa vrátila k všednosti každého dňa... zrazu to stratilo svôj zmysel. Žiť len pre to aby som žila nemá zmysel, nikam to nevedie a človeka to ženie k depresiám.

Nájsť si ale zmysel života je omnoho ťažšie ako to tvrdia v telke. Ono to nejde lusknutím prsta, a aj keď si niečo konečne nájdete... máte pocit, že sa proti vám postavil celý svet.

Áno, vyzerá to beznádejne, v živote ste si prežili svoje riadne zlé chvíle a mnoho životných skúseností vám priam trhalo dušu na kusy a vy stále žijete... pričom jedniné čo zostalo je bolesť.
A budúcnosť? Prečo by mala byť lepšia ako život doteraz? Nemožno do nej vkladať nádej... budúcnosti sa nedá veriť, predstava nás k nej nedovedie...

Keď sa spýtate ľudí naokolo, v čo veriť, odpovedia vám V SEBA. No a čo ja na to?
No na povrchu začnem chápavo prikivovať... ale v hlave si hovorím, díky to fakt pomohlo blbečku, kebyže to ide asi sa nepýtam.
Totiž, keď vás rodičia psychicky riadne zničili a život na vás nebol dvakrát milý,... ale práve, že čo ľudia okolo vás vidia je len klam pekného života... je ťažké sa niekomu zdôveriť.

Viete totiž čo vám kurva začnú vyčítať?!
Že je mnoho ľudí, čo to má v živote horšie ako ja! Že sa mám pozrieť na deti v Afrike, na postihnuté osoby, na niekoho kto stratil celú rodinu... že vraj prečo sa ja neviem pohnúť ďalej, keď oni vedia? Prečo sa ja sťažujem, keď to má niekto omnoho horšie ako ja?!

Moja odpoveď je, že preto lebo mi na tom sakra záleží! Chcem to zlo v živote zmeniť, len neviem ako... hľadám spôsob ale nikto ma nechce počúvať. Každý ma posiela k psychológovi, či psychiatrovi, akoby som bola chorá! Nie som chorá!
Ja... ja len chcem správne žiť, a keď to ostatní tak dobre vedia ako na to, chcem to vedieť i ja...

Ale práve, že vtip je v tom, že nikto nevie ako má žiť. Neexistuje jednoznačná odpoveď, sú len dohady. Každý si musí určiť cestu sám a jedniný spôsob na to je, že sa poziete na svoj doterajší život, a poviete si čo na ňom neznášate. Možno totiž neviete čo v živote chcete, či ako na to... ale keď ste nespokojní, určite viete aspoň to, čo nechcete a to je začiatok.

Keď totiž viete čo v živote nechcete, máte pomenovaného nepriateľa proti ktorému už viete bojovať... len sa musíte teda rozhodnúť, zmeniť si život takto a nie samovraždou. Žiť je totiž naozaj ťažké a veci sa len tak rázom nezlepšia... ide o dlhý poces a rozhodnutie, to je život.

 Blog
Komentuj
 fotka
flussica  11. 6. 2012 12:46
Ten.. novší blog na to nepriamo nadväzoval, však? Alebo sa mi to možno len zdá, alebo si si to sama neuvedomila.. Takto dokopy dávajú oba komplexnejší obraz.
 fotka
timeparadox  11. 6. 2012 19:04
@flussica nejak som tie články vedome nespájala... ale keďže oba sú z tohoto obdobia môjho života... jednoznačne medzi nimi musí byť nejaká spojitosť... ale neuvedomovala som si to



je to také ironické že čitateľ je niekedy schopný lepšie pochopiť veci ako sám autor díky za prečítanie
 fotka
flussica  11. 6. 2012 19:09
Hej, tá irónia je celkom príma. Avšak môžem Ťa ubezpečiť, že iste nechápem lepšie, ako Ty, len spájam nezávislejšie, keď to čítam ako myšlienky nie moje vlastné a som od nich preto odosobnená, čím ich vidím z odstupu.

To ja ďakujem za podnecujúce čítanie.
 fotka
alysia  25. 6. 2012 22:02
nasla osm sa vo vela veciach

,,Žiť len pre to aby som žila nemá zmysel, nikam to nevedie a človeka to ženie k depresiám."

Na psychologovi nie je nic zle mozno by ti pomohol ( ja chodim tiez )

a v poslednom ci predposlednom odseku si si sama krasne odpvoedla riadis sa tym? Vies co nechces a snaziz sa mat ten opak?
Napíš svoj komentár