Zabudla som totiž, že som sa ešte nepochválila (blbý výraz, ale nenapadá mi žiadny iný výstižný) s rozchodom. Ja, človek ktorý celý svoj život nerobí (skoro) nič iné len rozpráva a sníva o pravej láske, o chlapovi, ktorý by ma aj na rukách nosil (srandu som si robila z tohto môjho, že by ma aj, keby uvládal ), pre ktorého by som bola celý svet a on pre mňa... A keď takého nájdem, nechám ho odísť. Ba dokonca mu ešte aj otvorím dvere a pomôžem lopatou na sneh..
Kam som sa týmto vlastne chcela dostať? Že som uvažovala čím to je... Čím to je, že nestačí aby bol chalan úžasne milý a pozorný a proste fakt skvelý. A moje blonďavé dievčatko mi to vysvetlilo. Že existuje skupina chalanov, ktorí sú skvelí kamaráti. Majú okolo seba kopec žien v kamarátskej sfére, dokážu poradiť, pomôcť, objať keď treba. Baba má potom pocit typu že, dieťa zlaté, čo robíš? Tento by za teba skočil z lietadla a ty si ho necháš ujsť? Ty dovolíš aby jedného dňa prišla iná a vzala ho? A už nikdy nebude tvoj a ty jeho ako teraz?
A tak podvolí. Blahoželám babám, ktoré si dokázali uvedomiť že to nestačí (teda z tých dievčat, ktorým by to naozaj nestačilo, ako ja napríklad). Ja som do toho skočila dvakrát. Že tá haluz s riekou? Presne. Ja sa poučiť nezvládnem proste
A tak podvolí, ale.. Ale po čase zistí, že to nie je to pravé orechové. Že tam chýba také niečo nevysvetliteľné a nekonkretizovateľné, že tam chýba iskra, no proste to NIEČO. To niečo, čo robí motýliky v bruchu, to niečo čo človeka núti neprestajne na toho druhého myslieť a to niečo, čo udržiava ten vzťah nad vodou. Aj keď jednu vec si priznám. Možno som zbabelá, možno som to vzdala skoro, možno tomu bolo treba dať čas, energiu, silu a odhodlanie. Možno. Lenže to už sa zistiť nedá..
Tak to bude ešte chvíľu skúšať, ale niečo, čo nezačalo kvitnúť, nikdy nebude mať plody... Potom už ostáva len jedna vec. Odísť, aj s vedomím, že toto nie je to správne a férové rozhodnutie, len to proste ďalej nejde..
Už sa dostávam k záveru a to takému, že bez tejto skupiny chlapov by bol náš svet tmavý. Potrebujeme ich, pretože nás robia lepšími.. A za to majú môj obdiv a vďaku.. A všetkým, ktorí do takejto skupinky patria, venujem týchto pár riadkov. Aby ste vedeli, že vieme..
Ďakujem
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
pt
24. 2.febuára 2009 17:13
povedz mi co vy vlastne zeny chcete..je k vam chlap hruby je zle..je uplne uzasny ale nepreskoci to ONO..zle je..fakt asi vymyslim daky stroj s ktorym sa bude dat vidiet do zenskeho mozgu
2
a ja ti poviem, moja zlatá, že ak tam to ONO nebolo od začiatku, tak buď rada, že to skončilo. Ak to nie je od prvej chvíle - samé to nepríde, bohužiaľ... možno to tak bolo dakedy, keď rodičia uzatvárali manželstvá svojich detí vopred, ešte keď budúci manželia boli v plienkach. Nemali na výber, tak si jeden na druhého zvykli, možno tam aj bol druh lásky... ale dnes je to ináč. A trvám na tom, že ak to nie je hneď - nepríde to, Bohužiaľ.
Napíš svoj komentár