Každá už máme svoje životy, svojich kamarátov, iné školy.
Ale aj tak rada spomínam na tie časy. Zapomínam si aj teraz.
Nikdy nezabudnem na to keď si odchádzala. Dostala som od teba list, čokoládu a náramok. Viem, že som dávala aj ja niečo tebe, myslím že ot bol tak isto náramok, ale to si už nepamätám. Škoda.
Mali sme takú hru. Pamätáš? Lietali sme na bicykloch po dedine. Boli sme aj hore v tom lesíku. Chodili sme k vám, k nám. Robili blbosti. Dodnes mám v počítači tie fotky ako sme skákali na posteľ .
Mali sme nami vyrobené odznaky. Óóó áno, boli sme detektívky FBI. Keď to tak píšem, normálne mám úsmev na tvári.
No potom...potom to už nebolo ono. Ja viem, spravila som chybu. Obrovskú. A hej, ľutujem ju..bola som sprostá, zaslepená, ani neviem ako to vyjadriť. Nebudem tu presne rozpisovať čo sa stalo, to vieme my dve.
Týmto vlastne, by som sa ti chcela aj ospravedlniť ak som ti ublížila, čo som áno..Takže prepáč, aj keď to už teraz nič nezmení, ale tak jednoducho mi to nedalo. Viem, že je to už istý ten rok, čo to tak je, ale aj tak ma to stále mrzí. A chcem, aby si vedela, že ťa mám rada a mala som ťa vždy rada nech to už bolo akokoľvek.
Tak to je odomňa už aj všetko. Možno si to prečítaš a možno nie. Tak teda ahoj.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a neboj .. nehnevám sa myslim, že sme dosť veľké na hnevanie a v podstate ja som sa nikdy ani nehnevala ... ja som ti len priala aby si bola šťastna ked už si sa takto rozhodla ...
ja ťa mám stale veľmi rada a vzdy budem na tieto chville spominat .. ako som mala moju malú kamarátku veveričku bajuskatú *