Niekedy mám pocit, že som naviac. Nie, neberte to ako jednu depku, ale proste niekedy to tak je. Občas sa stane, že máte zlý deň, zle sa vyspíte alebo vás len niekto poriadne naserie a práve vtedy sa ja cítim odstrčená, nekomunikatívna, uzavretá. Často sa mi stáva, že si žijem ako keby vo svojom vlastnom svete a nikoho tam len tak nepúšťam.
Vadí mi, že sa neviem rozhodnúť, že niekedy nehľadím na následky svojich roozhodnutí. Vadí, mi že robím somariny a niektoré potom ľutujem. Som zlá, lebo som bojko. Nedokážem prekonať svoj strach z určitých vecí, radej sa skrývam a vyhýbam sa im, a viem, že práve niektorými takýmito únikmi ublížim druhým. Odopriem im to, čo by im niekto iný poskytol bez problémov. Niekedy mám kôli tomu výčitky, hlavne kôli tebe, že to proste nedokážem. Koľko krát si poviem, že chcem, že sa už nebojím, no moje pevné rozhodnutie potrvá pár hodín, možno ani to nie. Vždy potom príde niečo, čo ma zase zhodí dole na váhy, a ja sa opäť neviem rozhodnúť. Nie som si istá, čo robiť, či to bude správne. Bojím sa dôsledkov svojich rozhodnutí.
Viem, že je to blbosť, niekedy úplná zbytočnosť, no ja neviem čo s tým, neviem ako sa pohnúť ďalej. Možno najprv musím nájsť samú seba, možno samú seba viac spoznať, lebo niekedy mám pocit, že sa nepoznám, a potom budem môcť robiť rozhodnutia, od ktorých do značnej miery bude závisieť moja budúcnosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
maciatko0985
8. 5.mája 2011 11:28
uplne s tebou suhlasim... aj mne sa to stava
Napíš svoj komentár