Mojím životom prešlo mnoho kamarátov, avšak o žiadnom som nemohla povedať, že bol ten naj...
A potom prišla ona...
Neviem ju ani len opísať a pritom som ju stretávala denne...
Škoda, že už je to len minulý čas...
Je to moja chyba!!!!
Naše kamarátstvo začalo... pozoruhodne... ja som nemusela ju, ona mňa... ale ...
Ale dohodli sme sa, že spolu začneme tancovať... Ona bola v tancoch vážne dobrá, a ja som sa chcela niečo priučiť....A odvtedy sme spolu boli stále... Každý deň...
Ona jediná ma neodsudzovala... brala ma takú aká som... S mojimi chybami, so všetkým. Rešpektovala ma. A ja zasa ju.
Naše kamarátstvo bolo iné ako všetky predchádzajúce... Bolo skutočné!
Konečne vedľa mňa stál TEN človek...
Smiali sme sa keď nám bolo do smiechu, plakali, keď sme potrebovali plakať. Jednoducho... žili sme! Akoby sme sa poznali celý život... Vedeli sme o sebe všetko... Aj keď sme si niekedy liezli na nervy, vždy sme sa nad tým len pousmiali... Nebol deň aby sme neboli spolu, pesnička, ktorú by sme spolu neparodovali, nebola najnovšia klebeta, ktorú sme spolu nerozoberali... Nemali sme pred sebou žiadne tajnosti...
A teraz....
Teraz plačem...
Plačem, lebo píšem tento článok úprimne a od srdca.
Plačem, lebo cítim, že strácam polovicu svojho ja.
Plačem, lebo strácam teba.
Už to nie je ako kedysi...
Už nie sme spolu každý deň...
Už sa nesmejeme na hlúpostiach...
Už...
Niekedy máme dokonca pocit, že si nemáme čo povedať...
Akoby sme sa jedna druhej vzďaľovali...
Akoby niekto medzi nás postavil neviditeľný múr...
A ja už nevládzem.
Nedokážem kráčať životom bez teba.
Nemá ma kto rozosmiať.
Nemá mi kto v tejto chvíli utrieť slzy.
Nevedela som, že to bude takto bolieť.
PREPÁČ !
Nedokážem sa ti už ani len pozrieť do očí...
Cítim sa... akoby som to všetko zavinila ja...
Hovorí sa : "Nikdy nestrať niečo, čoho cenu zistís až zajtra..."
Snáď si spolu niekedy zatancujeme... ako sme si to na začiatku sľubili...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
affroditta
29. 10.októbra 2008 17:29
a vies co je pre mna na celom clanku najhorsie? ze ta uplne chapem....mam pocit, ze sme na tom tak isto
Napíš svoj komentár