O čom??
Sama neviem...
Tieto riadky, pár bezcenných slov, slabík, písmen, sú vyjadrením mojich pocitov.
Pocitov môjho desivého vnútra...
Slová o strachu, šťastí... slová... bezcenné... písmená...
Keď si predstavím, že by som bola ako oni... Že by som ti zavolala keby som niečo ja potrebovala, ale nestarala by som sa či aj ty nepotrebuješ...
Že by som si ťa nezastala, ale ešte viac potopila...
Že by som si nevážila teba, ale len tvoje meno, to že pri tebe sa nikto cíti niekto, lebo si niekto...
Tlačia sa mi slzy do očí... Nedokázala by som to... Nevedela by som to... Nemám dôvod to urobiť...
Celý deň v škole pozerám na telefón... S nádejou, že možno zabliká...
Že zabliká hlúpa obálka a v nej bude pre iných bezcenný text...
Nemusí bilkať, poviem si...
Stačí, že viem, že sa otočím a stojíš tam...
Už píšem hlúposti...
Bezcenné...
Bez významu...
Ale od srdca...
S nádejou...
S prosbou, aby sa to nikdy neskončilo...
Aby som raz nestála sama...
Bez pomoci...
Bez tej hlúpej nádeje...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár