Počujete?!!
Chcem!!
Nie, nikto ma nepočuje. Pre vás som len vzduch, tak ako pre ostatných...
Tak ako pre teba. Stojíš tu a rozprávaš mi- hlúposti. Ako ťa mám nazvať? Diabol? Nenávisť? Áno, viem, kedysi sme boli rovnaké... Kedysi! Dnes nie... Sedeli sme spolu na tráve, a slúbili si, že sa nikdy neopustíme, že budeme navždy stáť jedna pri druhej... Verili sme našim snom, a snívali našu budúcnosť. Nedá sa na to zabudnúť... Boli sme deti... Boli sme jedna krv, SME jedna krv! Nikto nás nikdy nerozdelí! To iba my! Len my sa rozdelíme- samé...
Vraj ja som na vine, vraj ja za všetko môžem, že ja som sa zmenila! A tým som sa ti odcudzila? Nie som iná, to ty! Prečo hľadáš chybu na druhých, pozri sa na seba! Vraj je to pre to, že som viac s inými? Že som viac s ňou? Nie! Nie som, ale vážim si ju. Stála pri mne, keď si tu nebola, prepáč...
Prečo to konečne nepochopíš? Prečo ju tak nenávidíš? Nenávidíš ju, lebo nie je ako ty. Má svoj cieľ, ktorý si ty dávno stratila... Kedysi sme boli rovnaké... Kedysi! Dnes nie... Chceš aby som bola ako ty, aby som blúdila nočnými ulicami, a prestala si vážiť aj samu seba... Lenže ja nechcem byť ako ty!
Pýtaš sa ma, čo si vyberiem, či teba a naše sny, alebo ju... Pýtaš sa, kde sú ľudia, ktorých si tak vážim, ktorí mi majú pomôcť! Nie sú tu! Som tu ja, hovoríš... Áno, si, ale nie nato, aby si mi pomohla, si tu, aby si zničila niečo, čo som sa snažila vybudovať veľmi dlho...
A to ja nedovolím, prepáč... Možno ťa teraz navždy stratím, a rodinou budeme len na papieri, možno ma bude trápiť, že ma nepozdravíš, ale teba to bude trápiť viac. Lebo nie ja za toto možem... Ja som nezradila teba, nebojovala proti tebe, a ani neničila tvoje sny. To ty... Áno, viem, možno je toto sebectvo, nechcem sa okrášlovať, to vôbec, ale už ďalej nevládzem.
Stojím na kraji strmého útesu, a chcem skočiť... Nikto ma však nepočuje, nekríčím...Skočím potichu, a nikto si ani nevšimne že tu nie som... Naposledy pozriem do tvojich očí... Je v nich radosť, ba až šťastie, budeš určite šťastná... Vidíš, chcela si mi pomôcť, no zhadzuješ ma dole... To preto, že som si nevybrala nenávisť, ale lásku a priateľsvo... Možno neveríš, ale som šťastná... V ruke zvieram malé papierové srdiečko, pre teba i pre hockoho bezcenný kus pokrčného papieru... Pre mňa však radosť, šťastie a nádej...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
hviezdasasa
28. 4.apríla 2008 22:29
Hej kočka, tak toto je naozaj dobré... Nemala by si myslieť trosku viac pozitivnejšie??? Znelo mi to dosť smutne... Aj ja som kedysi písala takto pochmúrne, no rokmi som prišla na to, že toto ľudia nechcú čítať, lebo majú dosť svojich problémov... Má to zmysel,iba ak ich chceš prinútiť začať robiť niečo s pokazenými vzťahmi... Ak je to tak, držím palce. SASA
Napíš svoj komentár