Sľúbila som si, že nebudem plakať nad hlúposťami, ale budem sa smiať nad maličkosťami všedného dňa. Povedala som, že zabudnem na slzy, a všetkým ukážem len úsmev.

A tak sa teraz smejem. Rozdávam úsmevy a teším sa.

Navonok.

A vovnútri?

Vovnútri bojujem s búrkou, s búrkou emócií a pocitov, ktoré sa vyzurujú na mojom strachu, bolesti a trápení.

Kričím - Odíď!Chcem byť sama! - no želám si aby si zostala, aby si neodišla, aby si ma tu nenechala stáť, samu.

Nechcem zostat sama!

Nie!

Toho sa bojím!

Áno, mám strach, nie je to tajomstvo.

Len ty to nevieš.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár