... Asi každí z vás... z nás... sa raz... cítil... hlúpo... a nemožne...
Hlúpo... presne tak sa teraz cítim ja... Ale prečo? Veď som nič hlúpe nespravila... Teda myslím... Nič... Len, len som hlúpo verila... v niečo nemožné...
Teraz už viem, a možno preto sa cítim hlúpo, že to bolo nemožné, nereálne...
Že to bol len sen...
Ani neviem, načo toto píšem, ale mám takú... hlúpu naladu...
Práve som prišla z divadla... Väčšinou vždy, keď sa vrátim z divadla, mám dobrú náladu... Priam skvelú... Milujem divadlo, už od malička... ako malá som s dedkom chodila do divadla stále... Ohurovalo ma svojou veľkosťou... pestrosťou... všetkým... Bolo úžasné... Vytvárala som si v ňom vlastné sny... Bola šťastná... Dnes by som tam dokázala presedieť aj celý deň...
V divadle dokážem... zabudnúť... snívať... nemyslieť... Nemyslieť na to, ze som nemožná, hlúpa... Nemyslieť na svoje problémy...
Pýtate sa ma, aké už len môže mať osemnásť ročné dievča problémy...?
No, môj najväčší problém je asi to... že mám stále nejaký problém...
Nie nesmejte sa... Práve v tejto chvíli mi vôbec nie je do smiechu... Zaujímavé ale je, že sa mi nechce ani plakať...
Ďaľší môj problém je, že neverím... neverím v seba... Toto má korene asi ešte na základnej škole, a nechcem o tom moc rozprávať... Vlastne o tom vôbec nerozprávam, a myslím, ze som to povedala sama od seba len jednému človeku... Človeku, ktorému som verila... Nie, že by som mu už teraz neverila... Verím... lebo CHCEM veriť... lebo POTREBUJEM veriť... veriť niekomu... veriť jej...
Chcela by som veriť tomu, že pre ňu znamenám aspoň troška viac ako nič...
Myslím, že ďalšie svoje problémy tu nebudem riešiť... Aj tak nikoho z vás nezaujímajú, a len sa na nich zasmejete... Možno sa mýlim.. Ale mýliť sa je ľudské...
Ani neviem, čo som týmto článkom chcela povedať... A ak som aj chcela, určite som nepovedala...
Ale veď podstata podstaty je v podstate nepodstatná...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
aenema
5. 3.marca 2008 22:39
Hm, kratka spoved, pozliepana tak, aby si si ju mohla citat ty a osoby, ktore su zainteresovane do tvojho zivota. Nebud zarmutena, kazdy niekomu/ niecomu musi verit, aby mohol zit. Urcite tu osobu najdes. Coskoro. A nebude to len divadelna postava. Ale skutocnost. Chod vonku a prevetraj sa. A ver oblakom, ak teraz nemas comu Oni nezmiznu
2
tá veta s podstatou je super
a inak, súhlas s aenemou až na to, že oblaky miznú skôr slnku
a inak, súhlas s aenemou až na to, že oblaky miznú skôr slnku
4
Veriť v seba je tá najdôležitejšia vec bez ktorej to neide - musíš si veriť za každých okolností - veď priatelia, známy, kamarati - zvyknú odísť ale ty ostaneš vždy ty -takže veriť, veriť veriť
6
Kto povedal, že každý článok musí niečo povedať?
"Ani neviem, čo som týmto článkom chcela povedať... " - to je dogma pochádzajúca zo strednej školy, ktorá je chorá. Článok je taký, aký je a nikto nepovedal, že ním máš niečo povedať. Sebe musíš veriť, to na začiatok a potom sa dostavia ďalšie úspechy.
Návšteva divadla je typická pre vyššie (intelektuálne) vrstvy, to máš plusové body.
"Ani neviem, čo som týmto článkom chcela povedať... " - to je dogma pochádzajúca zo strednej školy, ktorá je chorá. Článok je taký, aký je a nikto nepovedal, že ním máš niečo povedať. Sebe musíš veriť, to na začiatok a potom sa dostavia ďalšie úspechy.
Návšteva divadla je typická pre vyššie (intelektuálne) vrstvy, to máš plusové body.
7
mozno to neni take jednoduche, ale skus nad tym vsetkym menej premyslat.. ako uz spominali vyssie.. von, odreagovat sa, zacat nieco nove, ja osobne mam ard zmeny v zivote.. vypadnut zo stereotypu.. len menej prehadzovat myslienky v hlave, bo sa sama zacnes vsetkym ubijat
Napíš svoj komentár