Sedím... a...
Asi by som mala ísť domov. Už dávno som mala byť doma. Ale ja zatiaľ sedím, v nejakej malej kaviarni za počítačom...
Slzy dopadajú na klávesnicu.

TENTOKRÁT TO BOLO NAPOSLEDY

Som tu, sama. Iba ten pán za hlavným počítačom pozerá na môj chrbát. A tak nevidí moje slzy, smútok. Teraz sa už nebudem pýtať, či skočím... O chvíľu už budem hviezda...
Možno by sa ma spýtal čo mi je, keby ma videl... Nie, nikoho nezaujímajú slzy cudzích... Istotne by si myslel, že, nejaká naivná teenegerka sa práve rozišla s priateľom...

NIE...

Rozchod, ten mám dávno za sebou... Rozchod, plný sĺz, bolesti, smútku, sľubov, že možno raz...
Vravel, že ma miluje, a ja som verila. To asi preto tu dnes sedím... Ja viem, že nie... Sedím tu lebo... Nechcem ísť domov?
Chovám sa ako on vtedy. Každý omyl hádžem na niekoho iného... Nič nie je moja chyba... Všetko je vaša.
Vravel, že ma nikdy neopustí...
Klamstvo...
Klamal vlastne stále...
Miláčik, keby bolo také jednoduché prestať fajčiť ako je začať, už dávno by som nefajčil... To asi preto teraz fajčím už asi tridsiatu cigaretu za poslednú hodinu. Aj on fajčil, vždy keď bol nervózny ako mi vravel. To bol potom ale nervózny stále. Pred jedlom, po jedle, keď išiel za mnou, aj keď bol so mnou... A ja som si zapálila s ním... Vravel nie, nerob to, lámal mi cigarety, zakazoval, vraj ma miluje a nechce aby som si ničila zdravie...

ĎAKUJEM... BOLO TO MILÉ KLAMSTVO

A čo môj, v poslednej dobe stále obľúbenejší kamarát Alkohol?? Toľko krát som ťa prosila aby si nepil... Ty si mi vždy len povedal, že sa bojíš, že ma stratíš... To preto dnes pijem ja? Bojím sa, že tiež niekoho stratím? Nie teba, teba som stratila už dávno... Alebo skôr, ty mňa? Povedal si že alkohol ti pomôže zabudnúť... A tak zabúdam... Na bolesť, strach...

POVEDALA SOM SI STOP!

Tak veľmi veľa krát... Už nikdy viac...

A potom...

PÝTAŠ SA MA PREČO TO ROBÍM??

Prečo asi? Som nervózna, bojím sa že ťa stratím...

To čo si povedala... Ty... To, čoho som sa bála... Brala to ako pravdu, ale z tvojich úst to bolo hrozivejšie... Akoby si ma bodla dýkou, ktorú ti podávam, aby si ju predo mnou schovala...

A tak sa lúčim, odchádzam... so slzami v očiach... musím ísť domov...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár