"Čakaaj čo utekáš? Ide ti vlak?"
"Čau, nie." odvrkla som. Prečo ja?
Darius je otravný, neoblomný, hrozný. Keď mu poviete aby dal pokoj bude ešte viac rýpať. Ale je... milý. Ale aj tak.
"Och sorry. Dne sa tu niekto nevyspal do ružova čo, čo, čo?"zasmial sa a štuchol do mňa. "Máš slohovku na deják?"
"Hej mám." odvrkla som. To, že máme písať sloh som sa dozvedela pred minútou, ale povedať Dariusovi že hu nemám by bolo to najhoršie čo môžem urobiť. Určite by mi za tri sekundy vytiahol z ruksaka päť hárkov papiera popísaných osmičkou veľkosťou, kurzívou a v priesvitnom, plastikovom obale.
"A koho máš? Napoleona alebo Ľudovíta štrnásteho?" horel zvedavosťou.
"To je jedno, čau! Musím bežať!"povedala som náhlivo.
"Ale do začiatku vyučka ešte ostáva p..."zbytok som už nepočula.
Hnala som sa ku svojej skrinke číslo 111. Do kelu! Pusher ma zabije! Šťastie, že dejepis máme až po obede, to stíham.
"Ebee!" zvolala Lillian.
Lillian je moja najlepšia kamarátka. Má blonďavé vlasy, zatiaľ čo moje sú hnedé, má modré oči, ale moje sú sivomodré. Je chudá ako ja a vysoká približne stošesťdesiatpäť centimetrov. Presne ako ja.
"Ahoj Illi! Máš sloh?"spýtala som sa nevinne.
"Bec, kašli na celý sloh ani ja ho nemám bolo to dobrovoľné, ale o tom potom," hovorila rýchlo. Som zvedavá čo mi povie.
"Išla som po chodbe a hádaj do koho som buchla!" povedala a nečakala kým jej poviem svoj tip. "Nelio Logan z béčky! Íííííííííííp!"
"Aha, na to by som neprišla." povedala som ironicky.
"Čo ti je?" spýtala sa. "Ty sa vôbec netešíš so mnou. To poviem Pupimu!" povedala detským hlasom.
Prevrátila som oči. "Tvoj plyšový pes nič nezmôže. A naviac teraz. Biológia! Wuáá!" povedala som strašidelne.
"To vieš! Poviem ti o Nelikovi!"
" O kom?"
"Nelio."
Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. "Okej, som pripravená. Spusť."
Lilly sa zachichotala a rozprávala a rozprávala a znova len rozprávala. Keď jej to urobí radosť, prečo nie?
Na obede bola ticho a nechala hovoriť mňa. Konečne som jej mala možnosť povedať o jogurtovej noci, ktorú na mňa nastražil môj o tri roky mladší, dvanásťročný brat, Robert. Keď som išla v noci na záchod nalial mi na vankúš jogurt a potom všade okolo mňa nastriekal šľahačku. Ráno som si hodinu šampónovala a oplachovala vlasy, kým som mala všetko dole. Nech si počká! Zajtra si nájde puding v trenkách!
Zazvonilo a my sme sa hnali do triedy. Prečo som sa prihlásila, že JA to spravím? Dejepis. Pusher. Pomoc!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár