Ach, toto je môj koniec! Kiežby som sa mohla teraz prepadnúť pod zem!
"Žiaci," začal Pusher, "Dnešnú hodinu začneme opravou testov a skúšaním. Jadro hodiny bude tvoriť vysvetľovanie nového učiva a zároveň si vypočujeme referáty slečny Rebeci Twinovej, Jaka Phostra, Elissi Lornovej a Dariusa Wattera."
A je to tu! Som mŕtva! Čo spravím? Zahrám omdletie, zástavu srdca alebo závrat? S tým závratom to nebude ťažké..myslím, že to na mňa prichádza.
"Rebeca! Poď sem! Rozdaj to! Nemáme veľa času." povedal.
Lenivo som vstala a náhlila sa ku katedre. Ak tam neprídem do desiatich sekúnd odtrhne mi hlavu. Idem! Čo horí? pomyslela som si. Zobrala som písomky zo stola a rozdala som ich za necelú minútu.
Pozapisoval známky, ale hárok nezavrel. Ide skúšať, ako sľúbil. Thom, Kimberley a Jeffry sa prihlásili.
"Je čas na referáty!" povedal Pusher a pomädlil si ruky.
Klop klop klop! zaklopal niekto pri dverách.
Vo dverách sa objavila francúzštinárka, a triedna učiteľka tej príšery čo býva vedľa v izbe, pani Wiliammsová.
"Dobrý deň, prepáčte, že ruším, ale mohla by som si požičať Rebecu? Musím sa s ňou porozprávať." povedala.
Záchrana! Super!
Išla som s ňou do kabinetu. Keď sme si sadli na stoličky, spustila.
"Rebeca, chcela by som sa s tebou porozprávať o tvojom bratovi."
Ach, tak to bude na dlho.
"Boli ste dnes ráno u nás doma?" spýtala som sa a snažila som sa o odľahčený tón. Síce by ma potešilo keby má mesačné domáce vezenie, ale... musím uznať... aj keď nerada...mám...ho...r..........a.....................d....................a. Bez tej príšery by bola doma nuda. Milujem naše šarvátky!
"Ide o dve veci." povedala.
"Áno." odvetila som. Nič iné ma nenapadlo.
"Rebeca, tvoj brat je veľmi šikovný, usilovný a snaživý, ale niekedy máva také...skraty." s vážnym výrazom sa mi pozrela do očí. "Rebeca, prepáč, že sa o tom bavím s tebou a nie s tvojimi rodičmi, ale myslím si, že ty máš na Roberta väčší vplyv než mama s otcom." Na chvíľu sa odmlčala. "Vieš, niekedy sa veľmi snaží, a niekedy vyvádza veľké hlúposti."
Hodnú chvíľu mi rozprávala o jeho problémoch s učiteľmi.
"Druhá vec je súťaž, do ktorej sa Robert prihlásil. Rebeca, nebudeš mi veriť, ale postúpil o ďalšieho kola! Bude prezentovať našu školu a... trošku sa bojím aby to nepokazil. Má to naozaj dobré. Prosím ťa, tlač naňho aby si to precvičil. Budem ti veľmi zaviazaná. Ďakujem." dopovedala a ja som sa zdvihla, že odídem.
"Rebeca, v júny vyberám najlepších žiakov na exkluzívny výlet do Paríža." povedala a žmurkla na mňa.
"Áno... em... ďakujem... dovidenia." vykoktala som zo seba a vyšla z kabinetu.
Pomaly som kráčala naspäť do triedy a premýšľala som o Paríži. Och! Ja a francúzština. Chcela by som sa zdokonaliť v tomto jazyku , ale obsadiť miesto niekomu, kto si to naozaj zaslúži, z protekcie sa mi nezdá. Jasné, pomôžem mu, ale do Paríža nejdem!
Zazvonilo a ja som sa do triedy rozbehla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár