Dva začiatky s jedným koncom - 2. PROVOKÁCIA (druhá časť) (Christie)

Môj plán, ako utiecť otcovi, sa mi po vyučovaní úplne zrútil. Otec ma totiž čakal pred mojou triedou a odvliekol ma do auta. Ako náhle sa odomkli dvere do bytu, vrazila som dovnútra, vošla do mojej izby a zatreskla som dverami. Zabarikádovala som ich stoličkou a neviem čím všetkým, aby sa dnu nikto nedostal. Sadla som si na môj okenný gauč a položila som si na kolená notebook. Prihlásila som sa na svoju e-mailovú schránku.

Ahoj Ryan,
Vieš, že aj Ty mne veľmi chýbaš. Bez Teba je tu tak... zvláštne. Chcela by som byť teraz v Austrálii s Tebou. Alebo, aby si bol Ty tu, so mnou.
Na Tvoje miesto v škole sa teraz usadil Skyler, ktorý mi teraz veľmi pomáha vyrovnávať sa s Tvojím odchodom.
Dúfam, že Ťa nesklamem, keď Ti poviem, že ma hneď prvý deň na hodinu vylúčili Aspoň som sa vyhla hodine s otcom, ktorý ma najnovšie bude učiť Psychológiu Úžasné, však?
Neuhádneš, prečo ma vylúčili! Vrazila som Kyre jednu do ksichtu. A prečo? Pretože ma provokovala! Hm... stále sa na Teba vypytovala a... mne jednoducho praskli nervy.
Otec je teraz na mňa, veľmi, veľmi, veľmi naštvaný, kvôli tomu vylúčeniu. Onedlho mi začne trieskať na dvere, nech mu otvorím, že nás čaká dôležitá debata. |-( Fantastické.
Budem končiť. Dávaj mi na seba pozor. Papa
Mám Ťa rada ^^ Chris

Kým som sa odhodlala dať Odoslať, mail som si ešte desaťkrát prečítala. Po desiatom raze som sa konečne odvážila.
O chvíľu som počula buchnúť dvere. Keďže bol doma len otec a ja, usúdila som, že odišiel.
Chvíľu som čakal, či sa ozve nejaký zvuk, ktorý by mi povedal, že to bola len jeho stratégia vylákať ma z izby, ale keď som ho uvidela vyjsť von, uľavilo sa mi. Šťastne som vydýchla.
Odpratala som z pred dverí moju barikádu a zamierila som do kuchyne. Zobrala som pár kroasantov, jogurt, jablko, krabicu pomarančového džúsu a nakoniec som si naliala pohár mlieka. Všetko som si to odniesla do izby, kde som si znovu pozakladala dvere, aby sa nedali otvoriť.
Ako som sedela na posteli a dojedala kroasant, zahľadela som sa na vešiakovú skriňu. Zrazu mi to prišlo ľúto.
Vystrelila som z postele ku skrini a prudko som ju otvorila. Bez rozmýšľania som hádzala všetky veci zospodku na jednu kopu za seba, až kým som sa nedostala k igelitovej taške s imaginárnym nápisom Ryan. Navrchu som ju roztrhla a prehrabovala som sa v nej, až kým som nenašla obálku s fotkami.
Opatrne som ich z nej vybrala. Hneď navrchu bola fotka z júla, ja s Ryanom na slnečnej lúke. Obaja sme tam boli šťastní. Veľmi šťastní. Na ďalšej fotke bol iba Ryan. Ležal na zelenej tráve, slnko mu pálilo do tváre, na ktorej mal široký úsmev, hnedé oči mu žiarili a smiali sa spolu s ústami a dlhšie blonďavé vlasy mal rozstrapatené.
Z očí mi vyhŕkli slzy, no pri pohľade na tú fotku, sa mi nedarilo neusmievať sa. Zrazu sa ma zmocnila potreba objať ho. Vzdychla som si a rozplakala som sa ešte viac.
Prehodila som si ďalšiu fotku. Keď som ju zbadala, zarazila som sa. Čo robí fotka, na ktorej je Skyler tu? Jednoznačne sa sem dostala nedopatrením, ako inak.
Pozerala som sa na ňu možno ale dlhšie, ako na predchádzajúcu s Ryanom. Na fotke spred roka bol Skyler niekde v meste. Na hlave mal svoju obľúbenú Vans šiltovku, tmavohnedé vlasy mu spod nej strapato odstávali, dlhšiu ofinu mal dokonale rovnú, tak ako vždy. Na tvári mal arogantný a povýšenecký úškľabok, ale zo sivozelených očí bolo cítiť priateľskosť.
Skyler bol jednoducho úplný opak Ryana. Stačilo sa pozrieť len na ich štýl – napríklad na Skylerove dotrhané rifle, tunel v uchu alebo šiltovky.
Veľký rozdiel bol hlavne v ich správaní. Ryan sa ku mne vždy správal milo, bol dobrý, nemal žiadne problémy, čo sa o Skylerovi povedať nedalo, ktorý pil, fajčil a mal opletačky s políciou.
Potriasla som hlavou. Zasa ich porovnávaš! zanadávala som si v duchu. Ryan je teraz preč a Skyler sa zmenil. Sľúbil mi to, predsa...

Vchodové dvere od bytu niekto silno zabuchol a mňa až prudko trhlo. Vzápätí som si uvedomila, že som zaspala na dlážke, s fotkami v rukách a kopou mokrých vreckoviek okolo seba.
Z chodby som počula otcov mumlavý hlas. Hneď mi bolo jasné, odkiaľ sa vrátil. Zrazu sa mi na izbe rozleteli dvere a veci, ktorými som dvere mala pozakladané a sa rozleteli na všetky strany. Do izby sa potácavým krokom vrútil otec.
„Christie! Okamžite mi vysvetli, čo to dneska malo znamenať!“ kričal na mňa.
Ostala som ticho sedieť a len som mykla plecami. Po chvíli som skromne zamrmlala: „Nič.“
„Prestaň!“ zvrieskol. „Ani si nevieš predstaviť, ako som sa cítil, keď sa všetci v zborovni na mňa pozerali ako na najväčšieho hlupáka, ktorý si nevie poradiť so svojou dcérou!“ kričal, a slová sa mu plietli. „Prečo sa za teba musím stále len hanbiť?“ sklonil sa, chytil ma za plecia a veľmi silno mnou zatriasol.
„Au, to bolí, prestaň!“ protestovala som.
„To všetko kvôli tomu malému sprostému sopliakovi!“ pustil ma a kričal ešte viac. Vystrel sa a pozeral sa na zem okolo seba. Po chvíli si kvokol pri mňa - divila som sa, že udržal rovnováhu a nespadol. Zrazu spravil niečo, čo by som od neho nikdy nečakala.
Zdvihol zo zeme jednu z fotiek s Ryanom a zrazu ju s nenávisťou v očiach začal trhať.
„NIE!!!“ Z hrdla sa mi vydral prenikavý výkrik, ale už bolo neskoro.
Chytil ďalšiu fotku a tú tiež roztrhol. Chytil ďalšiu a urobil s ňou to isté, čo s dvoma predošlými. „Sviniar!“ kričal. Ďalších desať fotiek roztrhol s oveľa horšími výrazmi, ktorými, bohužiaľ, Ryana nazýval aj Skyler.
S hrôzou v očiach som sa naňho zúfalo pozerala, ako mi trhá spomienky na Ryana.
„Prosím, oci, už prestaň!“ prosila som ho.
„Buď ticho!“ zreval a dal mi facku. Prvý krát za šestnásť rokov.
Medzitým sa už domov vrátila Leila. Keď dobehla do izby, aby zistila, čo sa deje, zhrozene ostala stáť vo dverách. „Ben! Okamžite prestaň!“ zrevala na otca, keď pochopila. Vytrhla mu z rúk jednu z posledných fotiek a chytila ho za golier košele a pokúšala sa ho dostať z izby.
„Nechaj ma!“ rozkazoval jej otec.
„Benjamin, prestaň, si opitý!“ kričala naňho. „Christie, zlatko, si v poriadku, neublížil ti?“
Zúfalo som sa obzerala okolo seba, na roztrhané fotky. Cítila som ako mi horí líce, ale to bol oproti pohľadu na podlahu úplne pominuteľný pocit. Cítila som sa, ako keby roztrhal mňa.
„Och!“ vzdychla Leila. „Ja viem, že to prehnala, ale ty si to tento raz prehnal omnoho, omnoho viac! Benjamin! Uvedomuješ si, čo si jej spôsobil? Nechováš sa ako otec, vôbec ťa nezaujíma ako to vníma tvoja dcéra. Veď najhlavnejšie je, aby si bol medzi kolegami obľúbený, však?!“ vyčítala mu.
V hlave mi skrsla myšlienka. Mala som veľmi silnú potrebu ju zrealizovať. Bez slov som sa postavila a rýchlo som si do batoha nahádzala potrebné veci, lepiacu pásku a všetky fotky, či už celé alebo roztrhané.
„Christie, kam ideš?“ udivene sa na mňa pozerala Leila.
„Preč odtiaľto,“ pretisla som cez zuby.
„Nepusti ju!“ zvrieskol otec, ktorého Leila vliekla po zemi cez chodbu.
„Zavri si ústa!“ odpapuľovala mu.
„Ďakujem,“ naznačila som perami, smerom k Leile a ona prikývla.
Z vešiaka som si zobrala mikinu a vybehla som z bytu. Okamžite som vytočila Skylerovo číslo.
Zdvihol. „Áno, Chris?“ povedal veselo.
„Skyler? Môžem dnes u teba prespať, alebo si mám nájsť nejaký most?“ pretisla som zo seba cez plač.

„Stále nechápem, prečo si si tie fotky jednoducho nedala znovu vytlačiť,“ nechápavo povedal Skyler, keď som konečne zlepila poslednú fotku.
„Keby ti vyhodím šiltovku, a ty si kúpiš novú, bola by to tá istá?“ spýtavo som sa naňho pozrela.
„Keby mi vyhodíš šiltovku, potom by som vyhodil ja teba,“ uškrnul sa.
Prevrátila som oči. „No, to určite,“ odfrkla som.
„Ty mi neveríš?“ povedal s hraným prekvapením. Chytil ma za ramená a sotil ma dozadu, aby som padla z postele, no stále ma pevne držal. Náročky som sa hodila na zem a stiahla som aj jeho.
„Au! Zlez zo mňa!“ protestovala som, keď na mňa padol.
„Dobrú noc!“ zahlásila som, keď sa vyštveral znovu na posteľ a vypla som lampičku.
„Dobrú,“ povedal a zašušťal paplónom.
Za pätnásť sekúnd opäť zapol nočnú lampu a nahol sa nado mňa.
„Ty chceš spať na zemi?“
Mykla som plecami a usmiala som sa.
„Ja mám veľkú posteľ,“ odfrkol a odsunul sa na kraj, ktorý bol odo mňa ďalej.
„To je skvelé. Tak potom nemusíš byť taký natlačený na to jednom centimetri štvorcovom,“ povedala som.
Znova sa nado mňa nahol. „Christie, chcem tým povedať, že nemusíš spať na zemi.“
„Ďakujem, mne to tu plne vyhovuje,“ povedala som zdvorilo.
Skyler prevrátil oči a znovu sa dal na kraj postele, ale tento raz spadol.
Zasmiala som sa.
Postavil sa zo zeme, obišiel posteľ a zboku si ku mne kľakol. Podobral ma rukami a zdvihol.
„Hej! Čo robíš? Pusti ma!“ protestovala som a kopala som nohami.
„Ako si želáte, slečna Homesová!“ uškrnul sa a hodil ma na posteľ.
„Šibe ti?“ zamračila som sa naňho, keď som dopadla na mäkký matrac.
„Ach, prepáčte, vaše veličenstvo, že pre vás chcem len dobre,“ povedal sarkasticky.
Vzdychla som si. „Prepáč. Ja viem, že som strašne sprostá. Ty mi pomôžeš, necháš ma tu prespať a ja som na teba hnusná,“ sklonila som hlavu.
Sadol si vedľa mňa a pohladil ma po líci. „Christie, ja som bol hnusný doteraz. Tiež som si vedomý toho, že si ťa vôbec nezaslúžim.“
Pozrela som sa naňho, chcela som niečo povedať, ale jemne mi priložil na ústa ruku.
„Som naozaj šťastný, že ťa mám. Viem, chápem ťa, že ti ten... Ryan chýba, ale...“
Tentoraz som mu dala na ústa ruku ja. Objala som ho.
„Myslím, že na túto neskorú nočnú hodinu bolo citového rozjímania až-až,“ zahlásil Skyler po asi desiatich minútach.
„Dobrú noc,“ zaželal mi a dal mi pusu.
„Dobrú,“ popriala som mu.
Už-už kráčal k dverám, keď som ho chytila za ruku a prekvapene sa ho opýtala: „Kam ideš?“
„Do obývačky,“ mykol plecami.
Prevrátila som oči. „Prečo? Máš predsa veľkú posteľ. Mimo to, ja sa budem v noci báť,“ zafňukala sa a poťahala som ho za ruku.
Zasmial sa a po nedlhom premýšľaní si rozmyslel cestu ku dverám.



<- Predchádzajúca kapitola

Nasledujúca kapitola ->


KEYLEE

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu