Unavene som si povzdychla, pretože som takmer celú noc som nevedela zaspať a keď sa mi to konečne podarilo, onedlho som sa zobudila znova. Vstala som, sadla som si za stôl a zobrala som do ruky zdrap papiera, ktorý na ňom ležal a ceruzku. Rýchlo som naň čmárala slová:
Skyler, naozaj Ti veľmi, veľmi ďakujem, že som tu mohla s Tebou byť.
...musím ísť domov. Teraz.
Do školy nejdem. Nevieš o mne nič, jasné?
Možno sa uvidíme poobede.
Pa. Mám Ťa rada. Veľmi. Chris
Na posteľ som mu položila poskladané tričko, ktoré mi požičal namiesto pyžama, a papier som mu položila podeň, aby sa nestratil. Zobrala som si svoj batoh, obliekla si mikinu a opatrne som vyšla z bytu. Potom som sa rozbehla smerom domov.
Po pätnástich minútach, keď som sa konečne dostala k dverám bytu s menovkou Homes, som sa snažila jemne otvoriť dvere. Na moje prekvapenie bolo odomknuté. Vošla som teda dnu a opäť som opatrne za sebou zavrela.
Pomaličky som odchýlila dvere na spálni, aby som tam mohla nakuknúť. No nik tam nebol. Neusilovala som sa znova ich zavrieť. Pozrela som sa do obývačky. Nič. Zamierila som do izby, no keď som do nej vkročila, privítala ma rovnako neuprataná ako včera. Porozhliadla som sa po kuchyni, ale ani tam nikoho nebolo. Kde môže Leila s otcom byť? Hádam, ma nešli hľadať! zhrozene som si pomyslela. No toto som neurobila v žiadnom prípade prvý raz, takže som to hneď vylúčila. A čo ak sa niekomu niečo stalo? V hlave som mala tie najstrašnejšie scenáre.
Potriasla som hlavou, aby som na ne prestala myslieť. Keď už teda nikto nie je doma, umyjem si aspoň zuby. pomyslela som si. Otvorila som dvere na kúpeľni a zasvietila som. Reflexívne som si zakryla ústa, aby som nevykríkla.
„Otec!“ zvolala som, keď pocit prekvapenia pominul.
Ležal na dlážke a vyzeral veľmi čudne.
„Otec? Otec?!“ začala som doňho drgať. „Oco! Vstávaj! Čo robíš?“ mykala som s ním.
Z úst sa mu však vydralo len neprítomné bľabotanie.
„Fasa,“ vzdychla som si. Dostala som nápad.
Opatrne som otca prekročila a zobrala som sprchovú hadicu. Chvíľu som nechala tiecť silným prúdom studenú vodu do vane. Až keď sa batéria zarosila, zmiernila som tok vody, a namierila som ju na otcovu tvár.
Vyplašene vyskočil a zapotácal sa. „Čo sa deje?“ spýtal sa zmätene a znova klesol na dlážku.
„To by som sa mala spýtať ja,“ dala som si ruky v bok. „Prečo si spal v kúpeľni na dlážke?“
„To by som aj ja rád vedel.“
„Hm... A kde je Leila?“ napadlo ma.
Sklonil hlavu. „Ja neviem, Christie. Nemôžeš sa ma prestať pýtať také ťažké otázky? Je mi nanič.“ postavil sa a pomaly vychádzal z kúpeľne.
„Ani sa ti nečudujem. Jasné, som ticho. Bojím sa, že by si mi potom tie fotky aj spálil,“ mrmlala som.
Otec sa otočil v polovici cesty. „Čo si to povedala?“ spýtal sa udivene.
„Ty sa nepamätáš, ako si mi včera trhal fotky?“ opýtala som sa prekvapene.
Vyvalil oči. „Čo som ti?“
„Trhal fotky,“ zopakovala som.
„Ach, Christie! Prepáč! Dám ti peniaze a pôjdeš si dať spraviť nové. Dobre?“
Mykla som plecami. „Ako chceš.“
„A aké to boli fotky?“ spýtal sa po chvíli otec.
Zamrazilo ma. „S Ryanom,“ povedala som potichu.
„Mrzí ma to. Nechcel som,“ povedal ľútostivo.
„Si si istý, že si práceschopný?“ zdvihla som obočie.
„Nie. Musím zavolať Dotsovi, že dnes neprídem.“
„Nemám mu zavolať ja? Znieš dosť hrozne.“
Mykol plecami. „Pre mňa, za mňa. Mobil mám... Nájdi si ho.“
„Fajn, za tri hodiny ho hádam nájdem.“
„Prečo tri? Koľko je hodín?“ opýtal sa zmätene otec.
„Asi päť,“ povedala som ľahostajne.
„A ty si už hore?“ spýtal sa udivene.
„Vidíš, že by som spala?“ odvrkla som. „Áno. Som hore,“ povedala som o niečo milšie.
„A prečo si tak skoro hore? Nechceš si ešte pospať?“
„Nie,“ povedala som rýchlo.
„Zdáš sa mi nevyspatá,“ konštatoval otec a pritom si ma premeriaval od hlavy po päty. „A prečo nemáš pyžamo? Niekam sa chystáš?“
A ja že ti nemám dávať ťažké otázky! Ale ty ma tu pokojne budeš bombardovať! Pche! pomyslela som si. „Chcela som si ísť za behať,“ zaklamala som.
„O piatej?“ nedôverčivo sa na mňa pozrel.
Stroho som prikývla.
„Nejako sa mi to nezdá,“ pokrútil hlavou otec.
„Čo sa ti na tom nezdá?“ nahodila som grimasu. „Nechcel si si ísť ľahnúť?“ povedala som protivne.
„Máš pravdu. Chcel,“ vzdychol si a potácavým krokom zamieril do spálne. „Zavolaj teda potom Dotsovi, dobre?“
Pomaličky som šla za ním. „Fajn.“
„Alebo mu to môžeš povedať aj osobne, nie?“ spýtal sa a zvalil sa do postele so všetkými špinavými vecami, čo mal na sebe.
„Radšej by som mu zatelefonovala, ak ti to neprekáža,“ povedala som pomaly.
„Je mi to jedno. Och, Christie, prosím ťa, dones mi vodu a nejakú tabletku na hlavu, myslím, že mi vybuchne.“
Otočila som sa vo dverách a rýchlo som mu napustila do pohára vodu z vodovodu a zo skrinky zobrala tabletku na bolesť hlavy.
Opatrne som mu ich podala.
Keď dopil vodu, hlasno si vydýchol a podal mi pohár naspäť. Položila som ho na nočný stolík. „Prečo som vlastne v takom stave akom som?“ Otec nikdy nehovoril, že je alebo bol opitý. Vždy si našiel nejaké slovné spojenie, ktorým to vyjadril.
V mysli som naňho vytreštila oči a otvorila ústa. Nemohla som uveriť, že si absolútne nič nepamätá.
„No... presný dôvod neviem,“ mykla som plecami. „Ty si nič nepamätáš?“ opýtala som sa ho vyjavene.
„Nie, čo sa stalo?“ opýtal sa zvedavo. „Okrem tých fotiek...“
V mojom vnútri sa odohrával boj. Mám mu povedať pravdu alebo sa mám pokúsiť oddialiť moment, kedy sa dozvie, prečo bol na mňa naštvaný?
„Ehm...“ začala som. „Dal si mi facku,“ povedala som potichu.
„Čože?“ vytreštil na mňa oči. „Čo som...?“
Zahryzla som si do jazyka. To si si vážne vybrala najlepšiu časť na začiatok, Chris! nadávala som si v duchu.
„Ach! Dievčatko moje!“ ospravedlňujúco sa na mňa pozeral. „Prepáč mi to,“ povedal s ľútosťou.
Dievčatko! Nechcem si predstaviť tvoju reakciu, keď sa dozvieš, prečo si mi ju dal. zatínala so zuby.
„Skutočne ma to mrzí. Ale prečo si ju dostala?“ opýtal sa so zvedavosťou v hlase.
Zaťala som päste. „Ty si to naozaj nepamätáš?“ opýtala som sa pochybovačne.
„Keby si to pamätám, tak sa ťa to nepýtam. Vrav!“ prikázal mi a viečka sa mu zatvárali.
Spi už! SPI!!! želala som si.
„Myslím, že bude lepšie, keď sa o tom porozprávame niekedy inokedy,“ zašepkala som a rýchlo som sa vytratila zo spálne.
Bez pohnutia som minútu ostala stáť izby kuchyne. Počúvala som, či na mňa nebude kričať, ale nič. S úľavou som si vydýchla, no s vedomím, že veľkú debatu som oddialila iba na krátky čas.
Ľahla som si na posteľ a sledovala som neporiadok okolo seba. Po chvíli som natiahla ruku do vrecka na kraťasoch. Až vtedy som si uvedomila, aká mi je zima. Zamrvila som sa.
Och! Zaborila som tvár do vankúšov, keď som zistila, že som si mobil zabudla u Skylera.
Vzdychla som si a začala som si v hlave tvoriť plán ako nezaspať. Nešikovne som sa zvalila z postele na zem a odplazila som sa k oknu. Dúfala som, že slnko ma nesklame a do ôsmej mi začne svietiť do tváre.
Netrvalo dlho, a prebdená noc na mňa konečne doľahla.
Nervózne som si hrýzla peru. Okej! Do toho! povzbudzovala som sa.
Zhlboka som sa nadýchla a vytočila som Dotsa.
Po nedlhom čakaní mi to zdvihol. „Prosím?“
„Ehm... Dobré ráno, tu je Christie Homesová. Ja vám volám, pretože ma otec poprosil, aby som vám zavolala, že dnes nemôže prísť do práce, pretože... ehm... sa necíti dobre,“ vysvetľovala som.
„No nevadí. Odkáž mu, nech sa vylieči,“ povedal.
Zaťala som päsť. „Vďaka. A...“ Rozmýšľala som. Povedať mu to alebo nie? „Viete, vyzerá vážne hrozne a teraz má doma menšiu krízu... Ako to povedať. Jednoducho – bojím sa oňho,“ hovorila som a snažila som sa byť čo najdôveryhodnejšia.
„Neboj sa, jeho manželka sa oňho postará,“ povedal povzbudivo.
„Otec nie je ženatý. A ide o to, že Leila nie je doma,“ povedala som neisto.
„Aha. Snáď rýchlo príde, či nie?“ opýtal sa, no sám tomu neveril.
Rukou som si prešla po tvári. „Nie. Myslím, že nie.“ Prevrátila som oči. „Nemohla by som s ním dnes ostať doma?“ opýtala som sa ho na rovinu.
„Christie, skutočne mu nie je dobre?“ opýtal sa pochybovačne.
„Áno! Vy mi neveríte?“ nahodila som sklamaný tón hlasu.
„Ale áno, verím. No dobre. Ostaň s ním doma. Ale iba dnes. Zajtra musí mať potvrdenie od lekára. A ty tiež.“
„Dobre. Vďaka. Dopočutia.“ Rýchlo som zrušila.
Na chladničku som otcovi pripla zelený lístok s rýchlym zhrnutím telefonátu. Pripísala som tam Ak by si ma hľadal, som na nákupe.
Potom som potichučky vyšla z bytu.
<- Predchádzajúca kapitola
KEYLEE
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hereiam
13. 3.marca 2012 19:30
a kam ide? už som zvedavá
Napíš svoj komentár