ceruzou po nej kreslí,
ako ona vidí svet
sťa zvädnutý kvet.
Sivé obláčiky plávajú
v neviditeľnom mori,
v ktorom sa šedivé slniečko
na dne topí.
Dokreslí nerovné čiary -
- vlny.
Ony vynesú oblaky
ta, do oblohy.
Tam ich ale ona nechce.
Zoberie gumu a gumuje.
Znova ich nakreslí pod vlny.
Pod imaginárnu vodu.
Chce, aby spolu boli -
- slnko a oblaky.
Aby synchronizovane plávali.
Ale kazia jej to vlny.
O chvíľu baviť ju to prestane,
aj tak s nimi nepohne.
Vymyslela to ona,
no nie vždy v myšlienkach vyhrá.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
1ivanushka1
28. 11.novembra 2010 21:16
krásnô
Napíš svoj komentár