tu ešte nebola.
Taká hmlistá noc,
kde hmla preniká
až do mojich komnát.
Cítim nemý dav,
ktorý postihla ebola.
Vzdali sa už hoc.....
Láska v nich zaniká
bez ďalších hlúpich výhrad.
Taká hustá hmla,
že nevidia moje oči
ani len na odraz
svoj v zrkadle
nahom.
Cítim tu ich hlad,
ktorý do domu vkročil.
Zaškrípal povraz
priškrtený na hrdle...
ZBOHOM!
Taká hustá hmla,
že dýchať nedá pľúcam
chorľavým.
Láme staré stromy
v gotickej záhrade.
Počuť všetkých plač.
Tá hmla je hnusná
k bezsenným,
čo počujú len hromy
a krajinu, čo sa láme....
Taká hustá hmla,
že cítim,
ako ju milujem.
Aj ten kŕdel vrán,
aj teba zabudnutého na lavičke.
Cítim v útrobách žiaľ
a letím
v tebe. Ona ťa obklopuje.
Hmla rozjarených rán,
čo si pamätá, aké to bolo blízke...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zuziicka
11. 4.apríla 2008 20:13
pekne
Napíš svoj komentár