svojej klietky skazy
spomínam.
Cítim, ako sa zmenšujem
a vrastám do zeme.
Všetci zrazu stíchli,
premenili sa v plazy
ktoré preklínam.
Okrúhle tóny už nepočujem
len to jediné - vábenie.
Bezvedomie tela.
No ja sa na ňho pozerám
a smejem sa smrti,
čo vo mne práve
nastala.
Zbraň už nestrieľa,
nôž sa nepribližuje k žilám,
jed mi už nechutí.
Aj tak vás klamem.
ODMALA.....
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
simpleroxy
11. 4.apríla 2008 11:36
very,very nice!
Napíš svoj komentár