dunivé tóny.
A ja si spomínam:
"Kde sú moje tabletky?
Tak de sú?"
Iba moje!
V srdci zvony.
VŠETKO PREKLÍNAM!
Kde sú moje tabletky?
Hľadám spásu.
Otváram krabicu spomienok.
Ach, čo som to urobila?
Spomienky sa na mňa hrnú
ako besné psy na korisť.
Nie, to nechcem!
Normálny svet dostal výpadok
a ja som sa znova zbláznila.
Vôkol seba vidím len hmlu,
strach, slzy a nenávisť.
Nie, to nechcem!
Spomienky na všetko,
aj na to, čo si už nepamätám.
Pomaly vyťahujem
jeden kúsok za druhým
a tichučko spomínam.
Som ako bábätko.
Všetko von vykladám.
Lásku znásobujem
plačom tmavým, pomalým.
Na mesiac zavýjam.
Lízatko-srdce,
oklamané dozvuky,
podpivník z Kofoly,
výstup na kostolnú vežu,
osemnáste narodeniny,
dotyky vrúcne,
letné, teplé Rybníky,
karnevalové mátohy,
sklá, čo ma režú
a celý svet náš bláznivý.
Je tu všetko.
Úplne, každý detail.
Aj vanilková cigara,
aj jojo proti rakovine,
aj parfum len na extra príležitosti.
Aj otázka PREČO?
No tak hádaj....!
Tá dávna vôňa jara,
výkrik-spolu sa zabime!
TO VŠETKO UPADLO DO VEČNOSTI...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
matthewqo
12. 4.apríla 2008 11:04
Ach tie spomienky... aj keď niesu moje priniesla si mi v dombrom slova zmysle smútok do očí.
Napíš svoj komentár