Moja family je ako Alexandrijský maják, ktorý mi osvecuje cestu, stojí hrdo a pevne aj uprostred búrky a keď ho zazriem, dodáva mi silu a nádej, pretože viem, že pevnina je už blízko.
-Priatelia- svojim priateľom som dokonca ochotná prezradiť, kde sa nachádza svätý grál a kto nacapil kamoške na chrbát lístok: „Kopni ma, ak si macher!“ po dlhom prehováraní som zo seba vypľula aj meno svojho Princa a po pár promile im možno vytáram aj to, ako žeriem Toma Cruisa v Top Gune a že „slintám“, keď hrá volejbal hore bez.
Moji priatelia sa podobajú Semiramidiným visutým záhradám, ktoré dal postaviť (vraj) kráľ Nabukadnezar svojej manželke, pretože jej pripomýnali domov.
-Knihy- stačí sa mi ich už len nadýchnuť a jedna časť mojej vyprahnutej duše je napojená. Tá druhá potrebuje vidieť samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky, tvrdky, vybrané slová, archaizmy či mamičkine vulgarizmy.
Kniha je ako živý tvoj. Napadlo by vás napr niekedy ohnúť psovi chvost, len aby ste nezabudli, kde ste ho hladkali naposledy?
S niektorými knihami si aj tykám. Vravia mi to, čo inému nie. Stačí len pozorne počúvať a hľadať skryté úvodzovky.
Sú ako jeden veľký chrám- Artemidin chrám v Efeze- ktorý skrýva najväčší poklad sveta...
-História- kedže mám púhych 160cm a ledva ma vidno od zeme, na to, aby som videla do budúcna cez ten múr minulosti, ktorý stojí predomnou, potrebovala by som si zohnať nejaký stolček, na ktorý sa postavím. Ale pretože som poväčšine lenivá ako voš pod chrastou, radšej si pred ten múr sadnem, obdivujem obrázky minulosti a čakám, kým stolček ku mne nepriletí sám. A tak tam už sedím dobrých pár rokov. Zhováram sa s Alexandrom, spriadam plány s Caesarom, obdivujem Nefertiti, diskutujem s Ašókom, plačem nad Babylonským zajatím, preklínam Torquemadu, smejem sa s Chaplinom a sledujem dráhy guliek, ktoré zabíjali.
V Mauzóleu v Halikarnase uchovávam všetky historicky mŕtve veci, ktoré však pre mňa navždy ostanú živé a poučeniahodné.
-Rexi- má rád kornútok, ale zmrzlinu nie, farebné psie žrádlo, jazdu v aute a jeho najväčší fetiš sú naše topánky, ktoré si berie na noc do búdy, aby sme mu nechýbali.
Nemám ani poňania, ako dať do súvisu môjho psa a Rodský kolos- ďalší zo 7 divov. Rovnako ako táto obrovská staroveká bronzová socha boha slnka Helia, aj Rexi má niečo spoločné s počasím. Vždy pred dažďom sa prevráti na chrbát a „kúpe“ sa v tráve. To je pre nás znamenie, že prádlo musí zo šnúry preč, kačky zavrieť a stiahnuť rolety.
-Náboženstvá- ráno ma budí Jahve, obedujem s Alahom a pusu na dobrú noc mi dáva Višnu. Budha ma sprevádza jedine k zubárke.
Je to obdivuhodné, ako dokážu ľudia veriť a toľkými spôsobmi si uctiť toho, koho milujú.
Na piedestál v chráme v Olimpii si každý človek postaví najväčšie Dobro. Mňa však fascinujú rituály, mýty a túžby, ktoré skladajú tomu, čo sedí na tróne zo zlata a slonoviny.
-Boh- upozorní ma, keď kráčam po meste so sukňou vzadu zakasanou v silonkách, krotí ma, keď chcem silou-mocou spievať, drží mi vlasy, keď vraciam a vyvŕta myšaciu dierku, keď som v rozpakoch.
Pyramídy v Gíze sú jediným zachovalým divom a súčastne aj vajväčším. Musím to porovnávať s mojim najväčším divom?
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zuziicka
15. 7.júla 2008 20:12
zaujimave
3
Ja uplne zasnem ako ty pises! Perfektne! Na zamyslenie a zaroven aj vtipne
Napíš svoj komentár