„Myslím, že nie, Janka. Bez zranení sa to nezaobíde.“ Bol z toho smutný. Nechcel, aby trpela.
„Raz mi mama vravela, že si musím zlomiť celú ruku, každú kostičku, aby som si začala vážiť malíček.“
„Iba malíček? Nemyslíš si, že by si začala milovať celé svoje telo?“
„Povedala som jej vtedy to isté.“ Zahľadela sa do povaly.
„A? Čo ti na to povedala?“
„Že to by urobil dokonalý tvor. Ale človek je nevďačník. Tri dni bude ďakovať nebesiam za prsty, za dlane, za ruky, za celé telo a na štvrtý deň sa vyberie medzi žraloky s kusom hovädzieho v rukách.“
Mal ju rád. Janku. A nechcel jej zlomiť ruku. Dokonca by zahrdúsil toho, kto by sa dotkol jej malíčka. Ale vedel, že to bude bolieť. Ju aj jeho.
„Janík?“
„Hmm?“
„A možno to bude potom lepšie.“
„Aha. Možno.“
Triasla sa už len pri pomyslení, že odvráti zrak a spôsobí jej bolesť. Cítila sa ako u zubára. Sedí v kresle a čaká. Vidí približujúce sa kliešte. Len tvár lekára nie je znetvorená úsmevom a necíti z neho dezinfekciu. Možno ten kaz je už naozaj príliš rozšírený.
„Janka...“, bol to takmer vzlyk.
„Ťahaj...“
Do ticha zaznel zmučený výkrik a na chladnú dlážku s rachotom padli zubárske kliešte.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
greenbunny
4. 5.mája 2011 04:00
páči sa mi filozofia tej mamky
2
Aj mne sa páči filozofia tej mamky. Ale prečo som dnes nepochopila, prečo jej niečo lámal alebo jej ubližoval??
Alebo majú zubárske kliešte naznačiť to, že jej trhal zub?
Alebo majú zubárske kliešte naznačiť to, že jej trhal zub?
5
@sarah_whiteflower si skôr myslím, že tie zubárske kliešte, čo padli na zem bol ten dotyčný lámajúci, keďže jej nechcel spraviť zle a keď jej tú ruku zlomil, tak odkvecol
Napíš svoj komentár