Brat

„Ako spácha chlap samovraždu?
Skočí zo svojho Ega na svoje IQ.“

Tak toto na môjho bráška neplatí.

Má 10 lentiliek- mne dá 6, jemu ostanú 4. Ja keby som sa nedajbože dostala k 10 lentilkám, 11 si nechám a ... ostatné dám bratovi.
Mama kričí na mňa- brat na mamu- ja sa usmievam. Proste syndróm staršieho súrodenca.
Vonku zúri 3. svetová, rodičia hysterčia, granáty lietajú, blíži sa vylodenie v Normandii, my musíme bežať do úkrytu, ale On ma pekne- krásne čaká, kým si zaviažem šnúrky (oveľa častejšie sa však opakuje scenár, že na „nevestu“ čakám ja, ale podstatu ste pochopili, však?).
Keď Ho v noci pochytí smäd: „Nikola, poď so mnou dole do kuchyne“. Keď je hladný: „Nikola, ideme si dať jogurt“. Keď mám o 2 ráno chuť na melón, zavelí: „Idem s tebou“. Raňajky, obedy a večere z kapacitných dôvodov blogu nespomeniem.
Keď sa po niekoľkých mesiacoch vráti domov, celé noci prekecáme o problémoch tretieho sveta, o ozónových dierach, interupcii či akné.
Má strašne zvláštny zmysel pre humor. Poviete Mu dobrý vtip, zasmeje sa. Povedzte Mu treťotriedny kameňák a pri spomienke naň sa dokonca aj počas omše dokáže chechtať, až mu oči slzia.

Keď je na obzore len jeden kúsok čokolády, zaklame, že už má dosť. Ak ideme niekam autom, spýta sa ma, či nechcem sedieť vpredu. Bez reptania mi podá vložku, keď sedím na wecku. Dokonca mi prenechá aj ovládač...

Bože, ja som mrcha!

Myslíte si, že súrodenca sa nedá milovať viac, ako ho milujete teraz? Ale dá! Keď ako knižný abstinent na váš podnet prečíta 2 knižky a vychváli ich do neba. Vtedy vás, ako totálneho knižného červíka prepadne túžba vycapiť mu na čelo krikľavožltý papierik s textom: MOJE.






Bez rodiny sa človek chveje zimou v nekonečnom vesmíre.
(André Maurois)

 Úvaha

7 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu