Klamala by, keby svoj príbeh začala slovami "ocitla sa vo virvare ľudí ...". Ten virvar sedí. Neocitla sa tam však náhodne. Vedela, že potrebuje masy, kopy, hromady tiel. Maximálne množstvo rúk, dlaní, prstov, predlaktí, ramien. Stehná najrôznejších veľkostí, bedrá od výmyslu sveta, ploché hrude i pivné brušká.
Zastala medzi dvoma kolotočmi, na mieste najhustejšej premávky. Nezavrela gýčovo oči a nedvihla tvár k nebu. Iba nachýlila hlavu na bok a sledovala pozorne okolie z tohto nezvyčajného uhla. Ľudia do nej narážali, strkali, sácali ju. Pohoršene sa na ňu dívali, krútili hlavami, častovali nadávkami. Slečna s nachýlenou hlavou v žltom kabátiku a žltých teniskách.
Zrazu sa o ňu obtrela staršia pani v sivomodrej športovej vetrovke a to žlté žieňa sa usmialo. Rýchlo si stiahlo čierne palčiaky a pohladilo si miesto pod pravým prsníkom, kde sa jej pani náhodou dotkla. Bruškami skrehnutých prstov prechádzala po rebrách. Kŕčovito, vôbec nie jemne. Keď si už bola istá, že dotyk tej cudzej osoby už dostatočne zmenil jej ruky a cítila, ako sa časť z cudzieho tela šíri ďalej, natiahla si rukavice, strčila si ruky do vreciek a vyslobodila sa z tej továrne na sny.

 Blog
Komentuj
 fotka
elwinko  28. 8. 2010 09:17
Mätúce.
 fotka
mirkova  28. 8. 2010 09:33
 fotka
qachna  28. 8. 2010 10:03
Moc sa mi to páči
 fotka
bonita  28. 8. 2010 11:09
práve včera som na teba myslela
Napíš svoj komentár