Rozhodla som sa napísať konečne taký „dospelácky“ blog. Prvý krok by bol nájsť zmysluplnú tému. Žiadne káčatká, cukríky či ockove spoďáre. Skôr zabŕdnuť do plynu, gárd, kríz a ekológie. Mala by som používať slová „vysoko kvalifikované“ ako pelióza, inkrusta, rebáb, sykofanstvo či artemon. Pustiť si Beethovena, popíjať víno, okuliare na nose, károvaná vesta, značkové pero medzi zubami a zamyslený pohľad upretý do plápolajúceho ohňa.
Potom som si pozrela svoj profil a došlo mi, že mám 19 rokov a nie, ako som si zle prečítala, 90. Takže asi ostanem na svojej doterajšej mentálnej úrovni, budem počítať lentilky, papať len žlté a červené, kupovať Lucku pre dojčatá, nosiť bodkované ponožky a gaťky s levíkom na zadnej strane.
Ale logicky by som mala zahodiť knihy typu Úvod do štúdia jazykov, Historický proseminár či Dejiny praveku a staroveku. To sa k môjmu statusu dnes nehodí. Dnes chcem Cínového vojačika, Snehulienku a Filmárika a Filmušku. A dnes by sa mal hľadať Nemo, pretože sa mi už dlho neozval. Zabaliť sa do žltej deky, sadnúť pod stôl a popíjať čaj. Ale ako sa to vezme.... teraz robím takmer to isté. Sedím na posteli, zababušená do paplóna, popíjam čaj, dopujem sa MegaC-čkom a rozmýšľam, či môžem mať Parkinsona.
Takže kde sa podel ten „dospelácky“ blog? Dočerta, aj ten sa stratil!
Vyhlasujem pátranie po Nemovi a po blogu 90+. Ďakujem
verim, ze o 71 rokov prides a napises, ze blog 90+ sa nasiel. Precitas si Cinoveho vojacika, Snehulienku a spomenies si na krasne dni stravene s nami (minimalne so mnou a s nasimi debatami vo forach...)
ja len, ze doo Cinoveho vojacika sa neobuvaj. Spolu s Petrom Panom su to dva skvosty medzi rozpravkami, to su viac, omnoho viac nez rozpravky, na to nema ani Pulp Fiction a to uz je co povedat
Ja ti prajem, aby si nikdy "dospelacky" blog neapisala, lebo si myslim, ze taky krasny cas, ako ked sme boli mensi, uz nikdy nebudeme mat... Nehovorim, ze mat 17, 18, 19 je zle... ale rad sa myslienkami vraciam do casu, ked som hral s kamosmi na ulici hokej, alebo futbal, alebo sme sa nahanali na bicykloch, a hlavne: drzali sme spolu. Casi sa nedaju vratit, tak aspom o nich pisme... a ty pis nadalej
fuuh tak lentilky som uz dost davno nejedla, zajtra kupim karton...inac je dost intimne rozpravat aky typ gatiek mas doma, dospelaci maju na zadku Hitlera , ale aj ten levik je dobry
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.