Všetky knihy sa niekam pomestia, len tá, ktorú som si MUSELA kúpiť na dejiny odmieta bezproblémovo opustiť internát.
Pred mesiacom som plakala mame do telefónu, že nemám už kompóty. Tak mi poslala štyri. Koľko ich je dnes vzadu v zaprášenej poličke, že by alergika zabilo na mieste? Štyri. Bolo mi ich ľúto.
A čuduj sa svete, prefotených papierov mám len do jedného batoha. Odmysliac tú 307 stranovú vytlačenú Teóriu vychovávania, ktorú som narvala do rúk Maji, keď odchádzala včera ráno, je toho nejak málo.
Na to, ako neznášam nakupovať, pobehovať po butikoch s plápolajúcou kreditkou a skúšať každú sukničku a každé ponožky, sa mi nejak tie šaty nahromadili. Ktovie, koľko kusov je spolubývajúcej?
A mám rada aj tú slávnu ekonomizáciu. Čajové sáčky zo štyroch škatuliek napchať do jednej, cestoviny dvojakého druhu z dvoch sáčkov do jedného, kabelku 3x preložiť, aby sa zmestila do druhej kabelky, lízatko, perá a viečka od fľaštičiek vložiť do dózy od zákuskov, do tašky s topánkami vtlačiť múku a čakať na ďalšie cestovky, kde vopchám knihy a riad.
A to som nespomenula obsah chladničky. Čo si inokedy chránime teritórium vlastnej poličky v chladničke s vervou dravca, zrazu sme všetky nadmieru štedré a charitatívne. "Mirka, nechám ti tú trošku džemu, dobre? Je vynikajúci." (Sakra ťažká fľaštička!), "Maja, chutil ti ten syr, že?" (Veď sa mi v aute roztopí za tie 4 hodiny!), "Mirka, to Granko využiješ!" (Ďalšoa krabica?! Ešte to by mi chýbalo...)
A pocit, že vrátiš sa až o 3 mesiace a že od zajtra máš každý deň čerstvý obed a babka nikdy nezabudne kúpiť toaleťák.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
leiasolo
7. 6.júna 2010 00:27
Múku spolubývajúcej nenechávaj! Tou máme posýpať hmyz na stanovačke, si zabudla?!
Napíš svoj komentár