Hystéria moja každodenná

Začínam hysterčiť. Na skúšky nič neviem a tým nemyslím také obyčajné nič ale také veľkoobchodné nič. Okrem toho mi na prvom článku ukazováka rastie „niečo“. Hybrid. Ďalší prst. Optimista by povedal, že sa môj mozog už nezmestí do lebečnej dutiny, tak sa tlačí von. Ja som však rodený pesimista a tak už vyplňujem formuláre na zápis do kurzu „11- prstové písanie“. Čo keď sa mi však začnú prsty pliesť, narážať do seba, potkýnať sa o seba? Ledva viem upokojiť seba a nieto ešte takéto krvilačné beštie.

Skáčem, dupem, vrčím, vrieskam a šrotujem pistácie, pretože.... pretože nenávidím toho, kto vymyslel hodiny! Diablov vynález. Tá ručička sa mi vysmieva, škerí a inteligentne mlčí. Ja sa len utešujem, že dookola beží len slabomyseľný kretén.

Keď večer zatváram pred spaním oči, vynárajú sa mi slová- alofóny, paradigma, suprasegmentácia, sufixy, designátor, denotát, semiológia a mnoho ďalších a ďalších rozprávkových víl, ktoré vám svojim neustálym bzukotom a svetielkovaním riadne lezú na city. Vtedy mať po ruke repelent a ........ hups.

A hysterčím, pretože hysterčím. Prejavuje sa to pilníkovaním nechtov, čo však nikdy inokedy nerobím, následným obhryzávaním či akútnou potrebou niečo žmoliť, naťahovať, krčiť. Po silnom zelenom čaji s výčitkami svedomia zaľahnem a spím ako bábätko, predo mnou tróni hrubá kniha Úvodu, Fonetiky, Literatúry, Teórie, Starovekého východu atď. a moje myšlienky sa im vyhýbajú ako moje telo zdravému životnému štýlu.

A požiera ma hystéria, pretože pol hodiny drúzgam vrchnák na krabicu od korčulí a po pol hodine prídem na to (aspoň že sama...), že ho dávam naopak!

Prečo si vyššie spomenuté knihy nedokážem aspoň skryť medzi mozgové závity, keď si ich už do nich neviem vtlačiť??? Aha, už viem........ pretože môj mozog nemá závity!!! Je hladučký ako detská prdelka. Keby som to všetko ovládala, určite by som nedávala naopak vrchnák. Fňuk

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu