Knihy

Keď si rodičia vymieňajú názory tak, že by nereagovali ani na správu, že na 9 mesiacov ich odbremením od výdavkov na tampóny a moje nervy podávajú výpoveď, otváram knihu a zahrabem sa medzi stránky. Jedno písmeno sem, druhé tam a vopchám si medzi ne svoj extra senzitívny ňufák.
Požičiam si Míľové sandáliky, šlohnem Aladinovi čajník, polejem tulipán Malému Princovi a s Bridgetkou si porovnáme váhy. Ale ešte pred tým, ako skočím hlavičku medzi písmená O a S v slove súostrovie, zvyknem rituálne potiahnuť nos po strane a vdýchnuť časť príbehu.

Každá kniha má inú vôňu, ale poznáme 3 základné, ktoré postupom času vytvárajú špeciálne odrody:

1. Keď si priložíte nos k 2. odstavcu na 30. strane a vaše chĺpky sa sfarbia čerstvou tlačiarenskou čerňou. Stránky žiaria belobou, akoby boli vypraté v Pervole, rohy neocapkané a vy cítite pot mladého (!!!) Guttenberga bez košele

2. Keď máte doma Krstného otca už 3. rok a vy z kedysi chladného, bezcitného a charizmatického muža cítite už len palacinky vašej mamy, repelent a váš lak na vlasy.

3. Keď si od babky prinesiete knihu, ktorú dostala za výborný prospech v 7. ročníku na ZŠ s venovaním, dvoma zahnutými rohmi a s lístočkom, na ktorom vám Janči oznamuje, že sa stretnete "veď ty vieš kde". Vaše čuchové bunky si odrazu pospevujú Mariku Gombitovú a oslovujú sa Súdruh, Súdružka.


Keď o 2 ráno máte silný pocit, že sa rozplačete pri pesničke od Bon Joviho a na druhý deň si pospevujete Don´t cry for me Argentina, je najvyšší čas otvoriť niečo seriózne- ako napr. Encyklopédiu na strane o hugenotoch a Bartolomejskej noci.

Lovestory o tom, ako Daniela nenávidí Brada, pretože jej zlomil srdce, keď mala 7, sa odporúča prečítať vtedy, keď odchádzate z domu perfektne nahodená, úžasne namaľovaná a príjemne voňajúca a v skúšobnej kabíne prídete na to, že ste si zabudli vytlačiť virážku a vaše obočie pripomýna nepreskúmaný prales.

Annu Kareninu či Demokratov si pridajte do jedálneho lístka len v prípade, že si neviete spomenúť, koľko je 7x6 a predstava vás ako intelektuálneho giganta sa začína rozplývať v hromade nevyplatených účtov, nevyžehleného prádla a zabudnutých výročí.

Viem, že je to riadne klišé, ale keď spájam písmenká, magicky ma to prenáša do iných svetov. Som tu a predsa tu nie som.
Dokonca je to ako videozáznam, kde hocikedy môžem stlačit PAUSE, odskočiť si na veľkú či dokonca zabehnúť kúpiť pukance a následne zmáčknuť PLAY a mňa uprostred júla ovanie chladný vzduch Aljašky.



Môj život začal, keď som dostala svoj prvý čitateľský preukaz. (Rita Mae Brown)

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu