A vždy potrebujeme nejakú kávu či zelený čaj. Čo nás naplní a zanechá usadeniny. A z nich potom ako z popola povstane nový kvet. Ktorý občas prosí, aby mohol späť.
A sú aj medzníky. Keď musíme preskočiť nejakú priekopu. Priekopu, z ktorej zíva prázdnota. Mám rada preplnené šuplíky, nové zápalkové škatuľky, tehotné ženy. Pretože nenávidím prázdno. Chýba mi v ňom niečo.
Ktovie, či sa mi všetko len nezdá?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár