Krvilační barbari

"Stačí zoškrabať vrstvičku, ktorú na nás naniesla civilizácia a všetci sa premeníme na krvilačných barbarov."

Je to možné, že ak sa všetci vyzlečieme, odlíčime, zničíme notebooky a budeme sa oháňať kostičkami z mamuta, tak sa vrátime o pár rokov dozadu a náš život sa bude podobať necenzurovanej verzii o Fredovi a Vilme F. ?

Boli by sme schopní znova jesť surové mäso bez vidličky a nožíka? Vedeli by sme sa povzniesť nad kalorické bomby a "nedostatok" fit tyčiniek? Je verejne známe, že flinstonovské drogérky ani nechyrovali o panadole, pilulkám na chudnutie či viagre. Význam slova "bio-potraviny" je asi taký neznámy ako pre bežného slováka pojem Dolce & Gabbana a rozoberanie módnych trendov, pestrosti stravy či problém tečúcej vody (nanajvýš z topiaceho sa ľadovca) je asi strata času.

Je to všetko možné?
Keby zajtra nastal koniec TOHTO sveta (potopa, egyptské rany, čierna smrť či krach burzy) a my by sme sa ocitli na prahu toho starého, kde aj petrolejky sú darom z nebies, ako by sme sa zachovali? Stali by sme sa znova barbarmi? Alebo by sme sa pomiatli a uprostred zamrznutej krajiny by sme zmätene hľadali internetovú kaviareň? Alebo by sme sa postavili na nohy a nedajbože vystavali opäť ten istý exemplár? Mali by sme silu naprávať chyby a skúmať tie cestičky, tie jaskyne, ktoré sa nám v minulosti nezdali dostatočne ekonomicky výhodné?
Mám rozčítanú knihu o gulagoch, o inkvizícii a z poličky sa na mňa vyškiera Encyklopédia, ktorá praská vo švíkoch od tej hromady ukrutností, ktoré sme napáchali.
Pozdvihli by sme znova zbraň, keby nám ležala pri nohách?

Rodičia si od našich huncúctiev vytrhali nejeden vlas. Od mojich oranžových vlasov až po bratov tajný prestup k poisťovni pochybnej povesti. Poučili sme sa však z pomarančov na bielej stene, z rozliatej vody na desiatkach kníh, ktoré hneď napučali, z pádu do rybníka a aj z rozbitých vianočných gúľ či z prstov v elektrickej zásuvke.
To však neznamená, že nás nevábi oranžový pomaranč a biela stena, že netúžime občas tie krehké ozdoby rozdrviť medzi prstami...

Dá sa odolať "modernému" zlu a súčastne sa nestať zaostalým barbarom?

Asi pred týždňom som dočítala knihu Biela masajka- o švajčiarskej žene, ktorá sa kvôli láske k africkému bojovníkovi vzdala pohodlného života a stala sa jednou z mála bielych, ktorí darovali srdce čiernej Keni, spaľujúcemu slnku a tvrdej zemi.
Po niekoľkých rokoch (aj s dcérkou) utiekla. Nevyhnalo ju však ich "labužnícke" popíjanie krvi z čerstvo zabitej kozy, ženská obriezka, pranie v studenej vode, varenie nad ohňom či sex bez orgazmu. Nelákal ju vodovodný kohútik, návšteva kozmetičky alebo nebodaj mrazák. Bola to obyčajná mužská žiarlivosť, ktorá jej nedala dýchať. Život v tých nehostinných podmienkach si však zamilovala.

Teda naozaj tak záleží na moderných výdobytkoch techniky?
Naozaj by sme si nevedeli dať rady v "praveku"?
Naozaj sme pod tou vrstvičkou krvilační barbari?

Alebo práve tá "civilizácia" z nás urobila barbarov?

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu