Celkom nelogicky som si dnes spomenula na jedného chalana (a jeho kamarátov), s ktorým som strávila minuloročný Október fest. Nespoznala by som ho na ulici, jeho tvár odviali tie krígle piva a filozofické debaty o Marilyn a Duslo Šaľa. Ale mal tie najkrajšie oči v mojom malom svete. Zatiaľ sa tým očiam nič a nikto nevyrovnal. Viem len toľko, že ma očarili. Znie to tak pateticky, ale to viem už asi len ja, ako som sa vtedy cítila. Ako keď narazíte na číru krásu.
Potom je tu niekto z Birdzu. Keď som nastúpila na VŠ do mesta, kde žije aj on, tak sme sa zhodli, že by sme sa asi mali stretnúť. Pamätám si, ako mi pred naším prvým stretnutím poslal sms "Stretneme sa pri Tesco." Bola som vtedy v Nitre púhe 2 týždne, myslela som si, že sa pomýlil. Nepomýlil. Ale už za niekoľko týždňov sa mi vryl pod kožu tak, že si tam hovie dodnes a ja ho zbožňujem ako nikoho iného. A ako jedinému dokážem odpustiť to "pri Tesco", len mu to nepovedzte!
Na internáte na Cabajskej v prvom ročníku večer vypadol prúd. Vraj zvonku vyzeral ako Dom duchov, keďže každý sa ponevieral po izbách a po chodbách s mobilmi, sviečkami, baterkami. Vykľula sa z toho jedna veľká "intrákovica" - každý pil u každého, každý preťahoval každého (toto berte s rezervou). Na našej chodbe sa zišla aj dosť veľká skupina študentov, ktorí chceli využiť túto dokonalú príležitosť a pozrieť si brutálny horor. Z brutálneho hororu boli asi najbrutálnejšie scénky, keď hlavná hrdinka brutálne kričala na plné pľúca: "Kurva, Pablo, béééž! Pablo, beeež. Kurva, Pablo, béééž!!!". A my sme sa len brutálne chcechtali. Ešte mesiac po Noci duchov.
Ten horor s nami sledoval aj jeden zvláštny týpek s gitarou, ktorý mal v malíčku všetky diely telenovely Keď budeš moja. Keby len v malíčku, on ich mal všetky nahraté aj na kazetách a zaspieval nám dokonca aj úvodnú znelku.
...
Tak mnoho ľudí ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár