Malé veci

Učím sa tešiť z maličkostí. Veľké veci dať do vitrínky a malé víťazstvá nosiť vždy v pravom vrecku. Nevidieť len stehy, ale aj zahojené rany. Skladať mozaiky, nekupovať hotové obrazy. Povedať každému „ahoj“, nie len „pozdravujem všetkých“.

Nemusí to byť svet belasý s odtieňmi ružovej, len mať schopnosť v tom zamračenom svete nájsť dúhu či aspoň v kaluži benzínovú farebnú čmuhu.

Páčia sa mi dni, keď ráno vstanem. Nič viac, proste rozlepím oči, 10 minút nadávam na všetko v okruhu 100 km a aby sa deň neuberal ešte horším smerom, vyhýbam sa pohľadu do zrkadla. Vraj tie najlepšie veci sa začínajú obyčajným ránom. Tak som sa rozhodla, že ich začnem mať rada. Tie rána.

A budem hovoriť „dobrý deň“, „ďakujem“, „prosím“ a dokonca aj „ako sa máte? “. Možno sa aj usmejem či podám ruku. To ešte nie je isté. Viete, robiť drobnosti nie je med lízať. Vraj celý svet, všetko veľké sa skladá z maličkostí, tak si predstavte tú zodpovednosť. Pokazte malú súčiastku a celý bicykel sa zosype na kôpku šrotu. Je to práca na plný úvezok.

Nechcem brať každý deň ako posledný, pretože posledný je len jeden a to, čo sa stane vtedy, bude osobité už len tým prívlastkom „naposledy“. Teraz beriem do ruky knihu ako tisíckrát pred tým a nachádzam v tom pôžitok. Obyčajné listovanie, dotyk papiera, ako brušká mojich prstov hladia rohy, okraje, nadpis. Tie malé veci, ktoré robia môj obyčajný deň veľkým.

 Úvaha

16 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu