Bol presvedčený, že sa ho niekto snaží všemožne zabiť. Za každým stĺpom videl postavu a pred jeho domov prechádzali len podozrivo vyzerajúce autá. Ani nákladiaky a cisterny sa nevyhli ohováraniu a očierňovaniu. Videl v nich potencionálnych vrahov. V prvej etape, pred niekoľkými mesiacmi; ako ten čas letí; len plakal a za nič na svete by nevystrčil pätu z domu. Jeden deň pochodoval po izbách ako zúrivý lev v klietke, druhý deň sa usalašil na zemi v rohu spálne, medzi nočným stolíkom a veľkou ťažkou skriňou. Mal oči na smrť vystrašeného zvieraťa.

Keby mohla, prebrala by tých démonov na seba, do seba, hocikam. Keď ho objala, ustrnul a zatajil dych. Na začiatku sa vzpieral, odťahoval sa, krútil hlavou, občas ju i kopol do píšťaly. Neskôr už nie. Uvoľnil sa, pretože vedel, že i tak raz prídu.

Lúčil sa s kvetmi, ktoré ona s takou láskou opatrovala. Boli chvíle, keď tým historkám uverila aj ona, pretože už nemala síl mu každý deň hovoriť, že sa mu nič nestane. Že má rodinu, ktorá ho miluje a nedá ho ani tuctu zabijakom. Že sa mu nestalo nič včera, ani predvčerom, ani v nedeľu, ani v sobotu... len ďalej polievala muškáty, fialky, ruže, chrizantény. Aby sa mal s kým lúčiť, komu mávať.


Každý deň prežiť ten posledný. A zomierať každú noc znova a znova.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
meredithgrey  7. 9. 2011 10:11
krásne
2 
fotka
antifunebracka  7. 9. 2011 22:31
je priserne, ked ti milovany clovek neveri, ze ho lubis a nikdy mu neublizis
Napíš svoj komentár